Niekedy začiatkom 90. rokov mi ponúkli skvelý obchod – ak vložím stotisíc korún do podnikateľskej činnosti istej firmy, dostanem každý rok 25% úrok z vkladu a po piatich rokoch sa mi vráti aj vklad v plnej výške. Skvelá ponuka, nie ?
Tým skôr, že s ňou prišiel kamarát s detstva. Zanietene mi opisoval, ako zarobil, lebo on sa pridal do systému (ako to nazýval) už pred rokom. A všetko uzavrel typickou, obchodníckou-výpalníckou otázkou “ vari nie si taký sprostý, aby si si nechal ujsť takúto skvelú príležitosť ??? „
Nie, nie som. Pozrel som si najprv zmluvu – v nej som bol označený pojmom investor. Dve strany zmluvy boli napísané nejakou desiatkou písmom, a na konci, tesne pod miestom na podpis boli poznámky … na tie by som potreboval skôr mikroskop, aby som ich prečítal. Ale – podarilo sa.
Pamätám si to dodnes – práve ten kratučký odstavček obsahoval informácie o tom, za akých okolností nemusím dostať absolútne nič, dokonca ani môj vklad. Strata firmy, neúspešný rok, pokles záujmu o jej služby … či realizácia novej investície do budúcnosti. A ešte rôzne termíny, ktorým so vtedy nerozumel a dnes si ich už nepamätám. Napokon … je to jedno, po tých rokoch. Nie ?
Aj tak ma to celkom lákalo. Ale mal som aj obavy. A tak som prezrel materiály firmy a zistil podľa ich obsahu, že má pobočky v každom väčšom meste na Slovensku, a samozrejme aj u našich bratov v ČR. Jediné, čo som sa nikde nedozvedel, bola činnosť, ktorou sa spoločnosť zaoberá – všade som len objavil vzletné vety o tom, ako firma zodpovedne spravuje investície svojich partnerov, videl niekoľko “ šťastných “ tvárí na letákoch s nadšenými referenciami o jej službách. Ale jej aktivity … nič, všade hmla. Červík pochybností rástol, ale stále ostávala aj túžba po zisku … však, kto by nechcel zarobiť, nie ?
Bratislavská pobočka tej firmy vyzerala úžasne. Na tú dobu špičkové zariadenie, kožená sedačka, skvele vyzerajúce asistentky a … dokonale pôsobiaci manažér. Len jeho odpovede na moje otázky boli vyhýbavé – skoro všetko bolo predmetom obchodného tajomstva. Neustále uhýbal pred mojimi otázkami a dookola omieľal naučené frázy.
No … nevedel som, čo mám robiť. Spomenul som si však na starú radu jedného kamaráta, ktorý povedal, že ak je pri jednaní na vážkach, pozve protistranu na obed a potom sa rozhodne. Pri dobrom jedle a pití sa vraj ľudia odviažu. Čo už … nemal som čo stratiť a tak som to skúsil. Dohodli sme sa, že sa stretneme o pár hodín …. a nakoniec sa ukázalo, že to bola jedna z tých rád, ktoré by mal človek vyvážiť zlatom.
Na stretnutie som prišiel o čosi skôr. Usadil som sa, niečo som si objednal na pitie a v tom to prišlo … na parkovisko prišiel starý, poriadne omlátený escort a z neho vyliezol – môj uhladený spoločník. Dodnes sa smejem pri spomienke na tú dymiacu rachotinu, pri ktorej by aj trabant vyzeral ako vrchol technológie na ochranu životného prostredia. Počkal som, kým sa pán manažér usadí, a potom som s úctou jeho skvelú ponuku odmietol … a zaplatil účet. Moja strata dosiahla vtedy asi dvadsať korún ? Neviem, už si nepamätám.
_____________________________
Kamarát, ktorý mi vtedy tento skvelý biznis navrhol, stojí dnes v rade ľudí, ktorí prišli skoro o všetko, dokonca aj o vlastné bývanie. Pán manažér sa stratil v nedohľadne …. a všetky súdy skončili v neprospech investorov, keďže zmluvy boli postavené tak, že nepriamo upozorňovali aj na možnosť straty.
Podstata kamarátovho neúspechu, ale aj poškodených z nebankoviek sa skrýva v maličkosti – obyčajnej ľudskej vlastnosti, ktorej hovoríme – chamtivosť. Túžba po zisku zastrela všetko. Pritom v nejednom prípade stačilo málo, a nikto by neprišiel o svoje peniaze – stačilo si nenápadne zistiť, akým aktivitami sa zaoberajú nebankovky. Koľkí z poškodených to urobili ? Asi nikto.
Koľkí z nich by sa rozdelili so svojím ziskom s ostatnými spoluobčanmi ? Ani jeden. Prečo sa teda chcú deliť o straty ? Vraj firmy platili z ich vkladov dane, takže na nejaké odškodnenie majú nárok. Nemajú … len si mýlia pojmy.
Investor je preto investorom, že nesie za svoju investíciu plnú zodpovednosť. Je jedno, ako ho pomenujeme, či je v zmluve ako investor alebo tichý spoločník. Podieľa sa na činnosti firmy v plnej miere – teší sa z jej úspechov a zarába, alebo stráca … ak sa firme nedarí. Musí rátať s oboma možnosťami … ak neráta, je to jeho chyba. A nie je žiadny dôvod, aby za jeho chyby platili iní.
Takže, súdruhovia investori, zobuďte sa … riskovali ste a prehrali. Nič viac, nič menej.