Niekto povedal, že blogy a diskusie sklamali očakávania a prichádza trend ich rušenia. Zaujímavé je, že toto stanovisko podporujú najviac tí diskutéri, ktorým nesmierne vadí kritika súčasného vývoja vo svete, a politiky Bruselu či Washingtonu. Asi to nebude náhoda …
Základná otázka znie – existuje na Slovensku kvalitné a nezávislé spravodajstvo ? Sotva … ak by existovalo, neboli by mienkotvorné médiá odkázané na záplavu utrpenia ľudí, hľadania špiny na rôzne celebrity … a dokázali by poskytovať naozaj kvalitné a objektívne informácie, užitočné pre život. Však, ako zlepší môj život informácia, že hen Jano z horného konca má nielen ženu, ale aj milenku a luxusnú jachtu ? S prepáčením “ seriem “ na to, čo má Jano.
Ak by som chcel objektívne spravodajstvo – musím siahnuť po BBC a CNN. Hoci – už ani v prípade týchto dvoch staníc sa nedá vždy hovoriť o objektívnosti, ale majú k nej pomerne blízko. Na Slovensku máme TA3, o ktorej som svojho času veril, že sa raz môže priblížiť kvalitou informácií spomínaným staniciam. Zjavne som sa mýlil.
Viem, že neraz sa v diskusiách objaví množstvo vulgarizmov, či potápačov, ktorých jediným cieľom je obmedziť osvetlenie pravdy. Rovnako viem, že mnohí diskutéri sú platení za likvidáciu diskusií, pretože v opačnom prípade by sa tak nezhadzovali nezmyselnými, oslavnými ódami … na klamstvá. Skôr svojimi reakciami potvrdzujú, že niečo nie je naozaj v poriadku a spoločnosť je – chorá.
Existuje pojem “ novinárska etika „. Žiaľ, dnes je to už len zaprášená spomienka na to, čo symbolizovalo postavenie novinára v spoločnosti. Mal byť jej svedomím a hlásnou trúbou pravdy. Bloger môže a obvykle píše subjektívne, neraz použije tvrdé výrazy na vykreslenie stavu, ktorý sa mu zjavne nepáči.
Kvalitu periodika by mali určovať jeho tvorcovia, ktorí sú za to platení. Názory bloggerov a diskutérov sú názormi verejnosti, a pokiaľ sa tvorcovia a vydavatelia média snažia o ich obmedzenie, obvykle to nie je z dôvodu nekvality príspevku. Skôr je to niečo úplne iné – pichľavosť slov, ktoré sú oveľa pravdivejšie, než dokáže kritizovaná osoba zniesť. Je to strach z odhalenia, že veci sa majú úplne inak, než sa oficiálne vykresľujú.
Kto sa bojí pravdy ?
Všetci – politické elity, lebo by mohli stratiť svoje pohodlie a moc. Novinári, lebo by sa mohlo odhaliť, že nerozumejú svojmu remeslu, alebo poslušne prisluhujú určitým persónam. Ale aj obyčajní ľudia, lebo niektorí síce veria, že hoci im niekto podáva na tanieri lajno – tak je to smotana, ale niekto v pozadí im neustále prikazuje, aby otvorili oči a poznali, že na tanieri je naozaj – smradľavé lajno.
Napokon, v únii už dávno zaznievajú názory, že kritika jej konania by mala skončiť na smetisku dejín. Nie je to nebezpečné ?
__________________________
Pravda bolí … ba neraz je zrnko pravdy, ktoré náhodou zasejem vo svojich príspevkoch, oveľa nebezpečnejšie, ako raketa stredného doletu. Avšak … kto bol v bývalej Juhoslávii počas konfliktu a následného rozpadu, a videl utrpenie ľudí, ako aj mnohé nepotrestané zločiny, vie veľmi dobre, že pravda nepotrebuje krásny háv. Stačia jej slnečné lúče …