Fanúšikom bruselskej gerontokracie sa to nemusí páčiť, ale Brusel nestojí o pokojné riešenie problémov na Ukrajine. Skutočným cieľom udalostí na Ukrajine nie je demokratizácia pomerov v krajine, zníženie korupcie a rozvoj krajiny, a dokonca ani samotné členstvo Ukrajiny v európskych štruktúrach. V tomto smere je Ukrajina pre Brusel rovnako prijateľná, ako napríklad Turecko, či Kosovo.
Niečo v štýle – budete počúvať, ale kamoši nikdy nebudeme. Brusel potrebuje nepokoje na Ukrajine, aby zastavil neustály rozmach ruskej ekonomiky, a hlavne narušil jej stabilitu, ktorá je tŕňom v oku mnohých krajín, čo najlepšie vyjadril výrok česko-americkej čiernej diery Madlénky o nenormálnosti toho, že jedna krajina vlastní pätinu svetových nerastných zásob.
Financmajstri “ elitného “ klubu nevedia, kam z konopí. Kríza nepominula, vlastne by sa skôr dalo povedať niečo úplne iné – začala koncom 80. rokov súčasne s rozpadom východného bloku. Tak, ako bolo vyčerpané neustálym zbrojením bývalé ZSSR, rovnako boli na tom aj vyspelé krajiny západnej Európy. Nemci prakticky od konca druhej svetovej vojny dodnes živia americké vojenské jednotky, a držia nad vodou celú americkú ekonomiku. Nie je to tak dávno, čo Nemecko bolo najväčšou svetovou skládkou – amerického dolára. Navyše, zjednotenie Nemecka bolo síce krásnym naplnením idey o spojení nemeckých rodín, ale katastrofou pre ekonomiku bývalej NSR. Východné Nemecko je dodnes obrovskou žumpou, ktorá požiera miliardy v šialenom tempe.
Pád ZSSR oddialil krach západných ekonomík. Vyšťavený mamut opustil svoje kolónie, kde sa dostali k moci absolútni diletanti. Tí sa nesnažili o triezve zhodnotenie potenciálu vlastných krajín, ale postavili svoje vládnutie na jednoduchom pilieri umelého vytvárania spoločenskej elity a rôznych vzťahov, ktoré nemali ďaleko k mafiánskym štruktúram.
Zúfajúci Západ mohol zakričať – bravó …. Hrozba z lacnejšej (a často aj kvalitnejšej) konkurencie pominula, naopak sa naširoko otvorili brány na dovtedy nepoznané trhy. Všetci sa vrhli na východ v presvedčení, že lacná pracovná sila a nedotknutý trh povedú k rastu ziskov, a pečené holuby začnú lietať rovno do – huby. Chvíľu sa tieto vízie napĺňali, lenže potom prišla iná pohroma – následok pažravosti a nenásytnosti. Potenciál východnej Európy sa vyparil ako para nad hrncom, pretože ľudia minuli svoje dlhoročné úspory a ich platy nestačili na viac, ako holé prežitie. Naopak, začali sa v dôsledku podvýživených platov zadlžovať, pričom pôžičkami často financovali potreby na zabezpečenie základného životného štandardu. A nastal problém …
Každý schopný podnikateľ vie, že najlepším zákazníkom je jeho vlastný zamestnanec – pozná výrobky, podieľa sa na ich vzniku … lenže, ak svojmu zamestnancovi platí sotva na prežitie, klienta z neho asi mať nebude.
______________________________
Európa dobehla vlastný chvost. So šťastným úsmevom ho nadvihla, a do tváre dostala – vlastný prd. Objavil sa navyše priveľký konkurent – Čína, India, Kórea … teda krajiny, ktoré vedia vyrábať nielen lacno, ale aj kvalitne. (neverte tomu, čo vidíte na trhoch – to je len ázijský odpad) Navyše, začal rásť v pozadí iný, oveľa nebezpečnejší konkurent – Rusko. Krajina, ktorá má dostatok zdrojov na to, aby si desať-dvadsať rokov v pokoji budovala vlastný potenciál, a následne naplno udrela. Nie vojensky – ekonomicky. Dnes sa Rusi presadzujú v športe, či cestovnom ruchu. O desať rokov sa môže stať, že plne ovládnu klenoty európskej ekonomiky, lebo budú mať na to dostatok prostriedkov.
A to je skutočné pozadie udalostí na Ukrajine. Rusko treba zastaviť, alebo spomaliť za každú cenu. To je skutočný cieľ Bruselu.
Únia nie je schopná obnovy vlastného potenciálu. Muselo by totiž dôjsť k niečomu, čo všetci príslušníci “ elity “ odmietajú – prudkému rastu platov v podvýživených krajinách, a naopak poklesu cien rôznych tovarov a služieb. Tým by sa napríklad naplnila aj predstava o rodine, ktorá si každé štyri roky kúpi nové auto, každé dva roky počítač, televízor, práčku … či každoročne absolvuje dve dovolenky a podobne. Firmy by museli predávať s 2-3% ziskom, museli by akceptovať starú a osvedčenú židovskú zásadu, že je lepších pár centov od stovky zákazníkov, ako desať eur od – jedného.
Pristúpia na to v Bruseli ? Až keď bude v pekle – snežiť … a preto Ukrajina.