Veď je to žobrák, nemá žiadny majetok, kontakty, nemôže ti byť absolútne na nič. Tak netrep …
Éj veru, slovutní kresťania – katolíci. Ale netýka sa to len vás, to by som krivdil tým ostatným, čo sa tak s obľubou vešajú vo svätostánkoch Ukrižovanému na nohy, div ho nezvesia … a sotva opustia steny kostola, veselo sa podrážajú, klamú, kradnú a kujú pikle. Veru … blížneho treba milovať, ale len vtedy, ak si to vie … zaplatiť. Alebo vynútiť silou …
Odpustenie ? Nebláznite … však aj taká amnestia je len pozostatkom dávnych čias, ako ktosi “ vyvolený “ z huby pustil. Odpustenie, to je len taký – prežitok. Ani netuší, akú pravdu … či vysvedčenie dnešnej dobe vystavil.
Mocní a bohatí odpustenie nepotrebujú, lebo si vedia kúpiť – pravdu, spravodlivosť či slepotu. Aj keby im z vrecka trčal trezor práve horiacej banky, či hlava odvekého nepriateľa, sú to vždy a všade poctivci … od kosti. Tak sa boja, aby o svoju poctivosť neprišli, že ju zamykajú medzi vysoké múry, posiate kamerami … či za rampy rezidenčných štvrtí. Však … je to cennosť, nie ?
Veru, je to cennosť, ktorá sa denne kartáčuje oceľovou kefou, aby sa očistila od špiny, ktorou ju zaniesli papule, denne jej poctivé meno omieľajúce. Poviem vám, pre poctivosť by sme mali postaviť samostatnú fabriku na čistiace prostriedky, takú musí mať spotrebu.
Odpustenie … vážené hovädá (ospravedlňujem sa tomuto nevinnému tvorovi), aj najväčší diktátori dôb minulých sa snažili aspoň opticky prejaviť svoju ľudskosť a úctu voči plebsu, ktorý sa im tmolil pod nohami. A to i napriek tomu, že si ten plebs väčšina z nich všimla len vtedy, keď kráčala po jeho chrbte. Pre niektorých bolo odpustenie prejavom úcty k Všemohúcemu, pre iných to bol akýsi prejav ich “ dobromyseľnosti „, keď s blahosklonným úsmevom zadržali posledných desať rán bičom na chrbát úbožiaka, ktorý už aj tak sotva dýchal. Odpustenie je rodným bratom trestu …
A v nejednom prípade bolo odpustenie aj ekonomickým nástrojom. Nie, nenamýšľajte si, že niekto prepúšťal väzňov, lebo ho nad ich osudom zabolelo srdce. Prd makový … každý však vedel, že živiť väzňa (zvlášť vtedy, keď jeho väznitelia často kradli tak, že aj straky bledli závisťou) je drahý šport, a dočasná úľava vo forme prepustenia tých “ smiešných “ zločincov, čo ukradli peceň chleba či zabudli na niektoré povinnosti voči svojim rodinám, má na štátnu pokladňu taký vplyv, ako blahodárny vánok v horúčave … proste neveľmi pomôže, ale osvieži.
________________________________
Máte však pravdu, odpustenie je prežitkom z doby minulej. Vy boháči či mocnári sveta ho nepotrebujete … a plebs má rešpektovať zákony, na ktoré sami, s prepáčením, seriete … väčšina z vás si ani nepamätá, akej farby bol kabát, ktorý vás hrial na ceste k moci, lebo ste ich vymenili toľko, že už neviete, aká farba je vaša obľúbená.
Napokon … ten, kto sníma hriechy, vám vždy odpustí … nie ? Len … aby ste sa ešte nedivili. Sú totiž isté diktatúry, ktorých vládcovia už dávno pochopili, že kašlať na pospolitý ľud sa nevypláca, a hoci sa mu snažia zapchať ústa všemožnými spôsobmi, radšej mu aj zaistia komfort života.
Sýty nemá chuť, a často ani silu, aby sa mlátil za akési “ ľudské “ práva, ako je sloboda prejavu, či nejaká pochybná forma demokracie … ale hladnému a uzimenému je všetko jedno, horšie na tom už nebude.
________________________________
Kedysi, na potulkách Lyonom, som zbadal na ulici chlapa, ležiaceho na chodníku. Všetci ho obchádzali, odpľúvali si … pritom mnohí z nich sa prežehnali, idúc okolo opodiaľ stojaceho svätostánku. Dali sme mu pár drobných, a sadli sme si do neďalekej kaviarne. Aké bolo naše prekvapenie, keď sa po chvíli pri žobrákovi pristavil moslim, a vytiahol z akejsi tašky pár vecí na oblečenie – košeľu, hohavice, plášť. Podal ich chlapovi, prispel nejakými drobnými a pobral sa preč. Keď žobrák okolo nás prechádzal, bolo vidieť, že všetky veci sú úplne nové … síce mu trošku nesedeli, ale bol čistý a teplo oblečený.
Miluj blížneho svojho … už sa vôbec nedivím mienke, ktorú o nás majú napríklad … Arabi … veď my si závidíme aj odpustenie, ba dokonca sa nájdu aj “ veriaci „, ktorí by ho najradšej – zakázali. Samozrejme … len pre ostatných.