Ak niekto ospevuje spolok, ktorého správanie a rozhodnutia udržiavajú národ v živorení, môže mať na to len málo dôvodov. Buď ho vydierajú (jeho vlastnou minulosťou), alebo pridobre platia … aby zabudol, odkiaľ prišiel, koho zastupuje a v čí prospech by mal pracovať.
Bruselská deľba je jasná – prosperita, stabilita a rozhodovanie je v rukách Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie.
Tej Veľkej Británie, ktorá má napriek prepojeniu na Brusel stovky výnimiek, pretože Brusel potrebuje Londýn, ale Londýnu je Brusel – ukradnutý. Briti sa nikdy netaja tým, že Brusel je pre nich zaujímavý dovtedy, ak majú z neho prospech a rozhodne nemienia ohroziť svoju ekonomickú pozíciu prijímaním nezmyslov skorumpovanej verchušky. Takže – len absolútny ekonomický analfabet môže veriť tomu, že Londýn niekedy naplní dohody, ktoré podpísal a vymení libru za euro.
Španielsko, Portugalsko, Taliansko … tieto krajiny budú Berlín, Paríž a Londýn financovať do poslednej možnej chvíle. Bez Madridu a Ríma by sa únia rýchlo rozpadla, a Madrid bez Lisabonu nepristúpi na nič. Historické zväzky nepustia.
Úsporné opatrenia v týchto krajinách ostanú vždy skôr na papieri, či ilúziou. Realita bude vždy iná. Politicky je neprípustné, aby začali platiť ekonomické pravidlá, a krajiny sa riadili tým, čo vnucovali skorumpovaní ekonómovia Slovensku – nech prežije len to, čo je zdravé a schopné. Je to neprípustné z jednoduchého dôvodu – Madrid, Rím a Lisabon by okamžite opustili Brusel, a radšej existovali s bezcennými národnými menami, než eurom, ktoré robí z bohatých ešte bohatších, a z chudobných – žobrákov. Ak chce Brusel Madrid, Lisabon a Rím – musia Berlín, Paríž a Londýn – platiť.
Grécko – Atény. Prečo mohla skrachovať Argentína, ale nemôžu padnúť Atény ? Naozaj by to ohrozilo stabilitu a postavenie únie ?
Áno, únia by sa pre krach Atén rozpadla. Tento krach by mal za následok odhalenie, ako desaťročia narábali vládnuce špičky a bankári s peniazmi a úsporami vlastných občanov, pritom by sa to najviac týkalo práve Berlína, Paríža a Londýna. Prakticky od skončenia II. svetovej vojny žili Atény na sekeru, pôžičky dostávali bez akéhokoľvek krytia a reálnej návratnosti. Krach Atén by znamenal veľké otrasy v bankách, pretože by sa odhalilo, že bankári z Berlína, Paríža a Londýna desaťročia okrádali vlastných klientov, vlastné krajiny. Znamenal by aj začiatok sociálnych nepokojov, pretože v prípade pádu eura by sa odhalilo celé jeho pozadie, fiktívnma hodnota, a skutočná hlavná myšlienka prosperity Bruselu – “ keď peniaze nemáme, tak si ich – vytlačíme „
Varšava, Praha, Bratislava, Budapešť, Ľubľana, Riga, Tallin, Záhreb … prečo ich Brusel potrebuje ? Prečo ich potrebujú Berlín, Paríž a Londýn ? Prečo do týchto miest a krajín, ktoré reprezentujú – tlačia peniaze, predávajú pracovné miesta a “ hľadajú “ nové metódy ich podpory ?
Odpoveďou je lacná pracovná sila a zachovanie pracovných miest v “ bohatých “ krajinách. Neveríte ?
V 90. rokoch sa objavili v nemeckých ekonomických periodikách informácie o problémoch istej, finančnej inštitúcie, ktorej hrozila nútená správa, prepúšťanie pracovníkov, a v najhoršom – krach. Pár týždňov po týchto správach sa v tých istých médiach objavila iná “ bombastická “ správa – upadajúca spoločnosť sa dohodla, že prevezme konkurenta – na Slovensku. Výsledok ? Po prevzatí slovenskej spoločnosti sa objavili na Slovensku nemeckí manažéri, ktorí začali skúmať efektivitu práce pracovníkov slovenskej spoločnosti. Tretinu prepustili, ďalšia tretina musela prejsť na živnosti, a pracovné miesta zachovali len pre úzky administratívny aparát. Výsledky “ materskej firmy – investora “ sa okamžite zlepšili, zachovala sa plná zamestnanosť v pôvodnom rozsahu, a zisky začali rásť. O desať rokov neskôr sa zistilo, že slovenský “ partner “ (bývalý zamestnanec) spoločnosti musí byť 4x produktívnejší ako nemecký zamestnanec, aby dostal približne tretinu odmeny Nemca, pričom nemá žiadne benefity, ktoré vyplývajú z pracovného pomeru, keďže nie je – zamestnancom.
Položte si otázku – ako mohol ocenený “ odborník “ na Slovensku pripustiť niečo podobné ? Buď nie je odborník, alebo je – skorumpovaný odborník. V každom prípade, nestalo sa to len raz a určite nebolo Slovensko jedinou krajinou, do ktorej chodili (a chodia) podobní “ investori „.
Bohaté krajiny potrebujú aj trhy východnej a strednej Európy, hoci ich už dávno vyčerpali svojím absurdným prístupom – nízkymi mzdami a vysokými cenami. Preto sú dnes ochotné akceptovať a financovať krajiny ako Ukrajina, Moldavsko či Gruzínsko. Pôvodná studňa ziskov pomaly vysychá, a začína rásť nespokojnosť obyvateľstva vykradnutých krajín. Niet však návratu.
V pozadí čaká Rusko. Bohatá krajina, ktorej ratingové agentúry prideľujú hodnotenia na úrovni Albánska, aby naplnili príkazy zločincov, ako Obama. Rusko si pokojne ide svojím smerom, pretože jeho chvíľa sa opäť blíži. Chvíľa, keď stredná a východná Európa pochopí, akú prostitútku z nej bohatý Západ urobil. Pochopí, že nikdy nemala byť rovnoprávnym spojencom a partnerom, ale vždy len oddaným a mlčiacim – sluhom.
Ak sa nad tým všetkým zamyslíte, zistíte, že v mnohom sa môžem mýliť. Isté však je, že Brusel a Washington sa v poslednej dobe snažia o čo najväčšiu izoláciu Ruska. Prečo ?
Chystajú sa na vojnu s Ruskom … o jeho bohatstvo a potenciál … vlastne – už ju vedú ….