Zábudlivci, spomeňte si . ..

3. júla 2014, cudzinec, Nezaradené

Pravdou je, že populizmus je vítaným spôsobom, ako sa dostať k moci. Avšak na druhej strane treba priznať, že najviac proti rôznym úľavám pre deti, študentov a dôchodcov bojujú tí, ktorí ich kedysi pravidelne využívali.

Pre smietku v oku cudzom nevidia brvno vo vlastnom …

V dávnejších časoch som za školu neplatil, internát skôr symbolicky, dopravné zľavy boli štedré, dostával som bezplatne rôzne učebnice, a iné študijné pomôcky. Áno, súhlasím, tento systém bol financovaný z vrecka tých, ktorí zarábali a platili dane. Avšak … na oplátku očakávali, že až začnem sám pracovať, a oni pôjdu do dôchodku, budem rovnako solidárne rešpektovať, že z mojich daní sa prispieva aj na služby, určené pre dôchodcov, starších a inak odkázaných ľudí.

Môžeme to nazvať tichou spoločenskou dohodou – ja ti prispejem na štúdium a pokojné dospievanie, nezaťažené úvahami nad tým, čo si môžeš alebo nemôžeš dovoliť … a ty sa o mňa postaráš na staré kolená.

Vadilo to niekomu ? Sotva … prečo to vadí dnes ? Odpoveď je jednoduchá – elity sa boja vzdelaného národa. Boja sa, že by pochopil, ako ho denne klamú a okrádajú … a mohol by sa aj vzoprieť ich požiadavkam. Treba si totiž uvedomiť, že kaukliarskymi kúskami pri zmenách školstve nedošlo k pokroku, ale naopak – úpadku. Väčšinu dnešných absolventov vysokých škôl by poľahky strčil do vrecka absolvent niekdajšej socialistickej učňovky.

Kedysi sa tvrdilo, že na Slovensku pôsobí vyše stovky rôznych politických strán a združení. Prečo ?

Boli a sú to parkoviská pre neschopných, často titulmi ovešaných ľudí. Nejeden z nich vystriedal toľko politických strán, že si už ani nepamätá, ktorá bola prvá. U mnohých z nich bolo jediným cieľom založenia strany získanie oslovenia a postu – predseda. Len nakoniec zistili, že ich strana má dvoch členov – predsedu a nejakého zúfalca, ktorý veril, že sa na jeho chrbte vyvezie ku kariére. Smola, hlasy dvoch bláznov do neba nejdú.

Dorast je budúcnosťou národa. Nech by boli dane akékoľvek, s radosťou prispejem na jeho vzdelanie tak, ako na moje prispievali iní. Ak to niekto nechápe, alebo dokonca odsudzuje, rešpektujem jeho názor – ale nech je frajer, a sám vráti to, čo mu iní dali. Až potom si zaslúži – rešpekt. Dovtedy je len stelesnením piskľavého pokrytca.