Terorizmus – záruka prežitia USA

7. júla 2014, cudzinec, Nezaradené

Otvoria sa dvere a do vášho domu vojde chlapík. Nepozdraví, nevysvetlí, prečo prišiel. Obzerá si veci, vyberá tie, ktoré majú hodnotu a začína ich nakladať do kufra, ktorý našiel. Váš syn sa opýta, prečo to robí a chlapík ? Prepichne ho nožom a nakladá vaše veci ďalej … a ďalej. Na druhý deň sa objaví v známom denníku opis hrdinského príbehu, ako vojak plnil svoju povinnosť a zabil teroristu, ktorý mu v tom chcel brániť …

Najväčším zázrakom diabla bolo, že presvedčil človeka o vlastnej – dobrote. Podarilo sa to v dejinách ľudstva mnohým – Alexandrovi, Napoleonovi, Hitlerovi či Stalinovi. Dnes sa to úspešne darí niekomu inému – Obamovi a jeho poskokom.

Bojujeme s teroristami, aby sme ochraňovali naše skutočné hodnoty …

Presne tak, v tomto politické elity vôbec neklamú. Len nespresnia, aké hodnoty majú vlastne na mysli. Biely dom potrebuje teroristov, sú jedinou zárukou jeho prežitia. Potrebuje ich aj Brusel, sú jedinou zárukou rastu jeho moci a postavenia v očiach európskych národov.

Prečo ?

V americkom zbrojárskom priemysle pracujú státisíce ľudí. Spoločnosti, ktoré sú navzájom prepojené po celom svete, zamestnávajú možno aj … milióny ľudí. Ľudí, ktorí vyrábajú to, čo vlastne nikto nepotrebuje k šťastnému životu. Zbrane … zbrane … zbrane

Krvavý biznis je zárukou toho, že k moci sa môžu dostať aj ľudia, ako T. Blair, G.W.Bush, B. Obama … alebo aj V. Putin. Americká ekonomika by už dávno prežila svoj krach, ak by neboli peniaze zbrojárskeho priemyslu a vojny, vyvolané jej vládami.

Neveríte konšpiračným teóriám o páde WTC ? Americká vláda by vraj nikdy neobetovala svojich občanov ? Pekné klamstvo … a prečo ich teda denne obetuje v nezmyselných konfliktoch, prečo ich posiela bojovať do krajín, ktoré nikdy USA nenapadli, a dokonca to ani nemali v úmysle ? Aký je vlastne rozdiel medzi padlým vojakom v Iraku či Afganistane … alebo civilom, ktorý zahynul pri páde WTC ? Žiadny … obaja prišli o život, ale ani jeden nikdy nespozná pravé dôvody svojej smrti.

Prečo voláte políciu, ak niekto neoprávnene vnikne do vášho domu ? Ak odsudzujete boj ľudí proti americkým okupantom, ktorí vraždia na cudzích územiach a prijímate tvrdenie, že sú to teroristi – potom ste aj vy teroristi, keď bránite zlodejovi, aby vás bil – či okradol.

Kultúra národa ….

Stretol som počas svojho krátkeho života nejedného moslima. Ani jeden nemal snahu, aby mi nejako ublížil. Prečo ? Nebude to náhodou tým, že mi bolo srdečne jedno, ako je oblečený, či sa modlí raz ročne alebo päťkrát denne, či je bohatý alebo chudobný ? Nebolo to náhodou tým, že som pred sebou videl “ len “ – Človeka ?

Prečo odsudzujeme to, čomu nerozumieme ? Denne nás kŕmia slovami, že rastúci počet rôznych bezpečnostných opatrení (napríklad policajtov či kamier v uliciach) nie je obmedzením našej slobody, ale krokom k jej zabezpečeniu. Tak prečo odsudzujeme podobné kroky u vlád iných národov ? Musí používať každý rovnaké nástroje ? Nie. Niekde pribudnú policajti, inde zákazy, sprevádzané drakonickými trestami – účel a cieľ sú však rovnaké. Zachovanie pokoja a kontinuity moci.

Jedno je isté – mali by sme sa zamyslieť nad tým, prečo je v arabských krajinách oveľa nižšia kriminalita, ako na európskom kontinente. Prečo je v mnohých arabských rodinách najväčšou hodnotou práve to, čo “ vyspelá “ európska (ale aj iná) civilizácia systematicky przní – Rodina ? Ktovie … v čom je havo zakopaný.

 Americký kontinent prešiel rôznymi epochami – najprv bol mŕtvy Indián dobrý Indián, neskôr boli černosi dobrí len na prácu, a nakoniec začal hľadať nepriateľov – vo svete. Ba – neraz si ich aj sám a za vlastné peniaze produkoval … napríklad financovaním al-Kaidy.

Nebohého deda Vilda sme raz vzali na výlet. Jazierko, tichá príroda, grilovačka … však to poznáte, nie ? Dedko sedel pri ohníku a čítal akési noviny, kde nejaký politik nevedel pochopiť, prečo jeho národ (teda americký národ) vo svete tak nenávidia … dedo vtedy hodil noviny na zem a priam zúrivo predniesol – “ … keby ste srali doma a starali sa sami o seba, nikoho by ste nezaujímali a nebola by ani nenávisť … „

Hja, dáš pokoj … máš pokoj. Za socializmu platilo – ak si niečo myslíš, nikde to nehovor, ak to povieš, nikde to nepíš, ak to napíšeš, nikdy sa nepodpíš … a ak sa podpíšeš, ničomu sa nediv.

Biely dom sa podpisuje kde-kade po svete, takže by sa tiež – nemal diviť.