“ Nikomu nerastú stromy do neba …“
Len škoda, že niektorí ľudia to nechápu. A neskôr trpko ľutujú, prosia a žobronia, aby sa vyhli následkom toho, čo si sami spôsobili.
Na začiatku bol obyčajný údržbár v socialistickom podniku, ktorý sa po revolúcii veľmi zaslúžil o to, aby obyvatelia istého bytového domu mohli získať svoje byty do osobného vlastníctva. Behal, vybavoval a nakoniec uspel. Ľudkovia boli vďační, a tak nečudo, že keď po odkúpení bytového domu zakladali spoločenstvo vlastníkov bytov, zvolili za predsedu bývalého údržbára. Ešte nevedeli, ako to v budúcnosti trpko oľutujú.
Po pár mesiacoch sa zišla pravidelná schôdza vlastníkov, a vtedajší revízor chcel skontrolovať hospodárenie spoločenstva, ktoré zaisťoval údržbár v spolupráci s účtovníčkou. Najprv vysvitlo, že účtovníčka je vlastne účtovníčkou len na papieri, a všetko riadi pán predseda. Potom pán predseda na naliehanie predložil evidenciu spoločenstva, ale ihneď sa zistilo, že mu chýba – päťsto korún zo spoločného fondu. Tu ich mám, vrieskal ako pomätený na revízora a plieskal dlaňou po zadnom vrecku nohavíc.
Malé bytové domy sú skoro vždy problémom. Hlavne preto, že v prípade vlastnej samosprávy s odretými ušami plnia požiadavky zákona, a každý “ malý “ problém či spor sa skoro vždy otočí na veľký a neriešiteľný problém.
Cirkus skončil, a na chvíľu sa zdalo, že sa predseda poučil. Smola, nestalo sa. O pár mesiacov nanešťastie skonal revízor, a krutovláda samovládcu mohla začať. Arogantné správanie, nadávky vlastníkov, vypisovanie pochybných účtov, ktoré sa každý mesiac líšili, hoci výška poplatkov sa nemenila, šikanovanie a pokuty pre ľudí, ktorí si – napríklad zo zdravotných dôvodov nemohli plniť svoje povinnosti. Dom, obývaný dôchodcami sa stal peklom.
O nejaký čas sa prisťahovala mladá rodina. Vítaný terč pre predsedu a bývalého údržbára, tým skôr, že čoskoro stratila svoju hlavnú oporu – otca a manžela. Šikanovanie osamelej matky s tromi deťmi nadobudlo obludné rozmery. Pokuty za oneskorené platby (často o jeden deň, lebo pán predseda nepreberá platby mimo vyhradenej hodiny), upratovanie spoločných priestorov v dvoj-trojnásobnom rozsahu oproti ostatným (lebo tri deti narobia viac neporiadku), urážky …
A keď mladá matka stratila pravidelný príjem, prišiel čas predsedu, ktorý nikdy žiadne deti nemal (našťastie). Okamžite využil situáciu a dal návrh na začatie exekúcie pre dlhy rodiny voči spoločenstvu. Napríklad – nezaplatenú pokutu za to, že matka odmietla natierať striešku nad vchodom, lebo má strach z výšok. Veci sa pohli, matka musela byť predávať a odsťahovať sa aj s deťmi do sociálneho bytu a predseda jasal … bude mať druhý byt a spojí si ich. Našťastie – týraná žena našla dostatok rozumu a byt predala nielen v priemeranej cene za pomoci exekútora (ktorý bol viac človekom, než sused), ale aj vyplatila dlhy (skôr údajné) a ešte jej niečo ostalo. A to najlepšie na koniec – byt predala niekomu inému, a predseda utrel naprázdno. Zúrivosť ho držala dosť dlhý čas …
Narazila kosa na kameň …
Nejaký čas ešte trvalo samoderžavie predsedu, revízora a účtovníka v jednej osobe, kým sa nestalo to, čo muselo. Do susedstva sa prisťahoval chlap, ktorý si síce zarábal rukami, ale nemal v hlave – vzduchoprázdno. A hlavne – nebol v dôchodcovskom veku, ale oveľa mladší. Tam, kde dôchodcovia nemali odvahu na odpor voči škriekajúcemu predsedovi – údržbárovi, nový sused nemal žiadne škrupule.
Hneď v po prisťahovaní dal najavo, že pán predseda bude mať ťažké časy. Najprv žiadal dokumenty o hospodárení na kontrolu, a keď ich pán predseda nevydal – chlap nelenil, a v zmysle zákona inicioval za výdatnej pomoci roky týraných susedov schôdzu. Tá síce začala zúrivým výstupom predsedu, ale ten stíchol po varovaní suseda, že ak neprestane, zavolajú políciu. O pár minút bolo po tyranovi – schôdza ho odvolala. Zúrivo priniesol dokumentáciu a šmaril ju ostatným pod nohy – zožerte si to.
Lenže … nový predseda začal hospodárenie spoločenstva skúmať, rok po roku. A postupne odhaľoval, ako jeho predchodca bačoval s cudzími peniazmi. A tak nelenil, vzal všetky papiere a pobral sa za právnikom.
Koniec príbehu ? Zatiaľ nie, ale bývalý predseda dnes chodí po susedoch a prosíka, aby nejako zastavili trestné stíhanie, ktorému čelí. Škoda sa vyšplhala do tisícov eur, a hrozí mu vzhľadom na vek pomerne dlhý trest vo väzení. Lenže … všetky dvere sú dnes pre expredsedu zatvorené a tak prichádza pomaly a isto to, čo kedysi doprial jednej zúfalej matke – kompletné vyčíslenie škody, súd a nakoniec exekúcia, keďže na náhradu škody nebude mať dostatok financií. A zo sedemdesiatnika bude nielen trestaná osoba, ale zrejme aj – bezdomovec.
Kruté ? Skôr zaslúžené … a poučenie pre ostatných ? Spoločenstvo nie je samoderžavie a predseda nie je diktátor, ale pracuje pre ostatných…. máte problémy ? Bráňte sa …