Na úvod by som sa chcel vyjadriť úctu všetkým súčasným “ bojovníkom “ proti komunizmu (ktorý nikdy na Slovensku nebol), a socializmu, ktorého éra nebola tak tragická, ako ju opisujú. Skutočnou tragédiou je súčasnosť.
Predovšetkým – dovolím si jednu pripomienku na adresu neúnavného oplľúvača minulej éry, ktorý tum pravidelne bojuje proti duchom minulosti – nikdy som jeho meno nepočul v súvislosti s bojom proti bývalému režimu, čo znamená, že čušal a poslušne robil to, čo komunisti nariadili. A jeho súčasné vyjadrenia by aj grécky filozof nazval proste – kýbel zvratkov.
Zosnulý velikán umenia J. Werich raz povedal, že verí v zmenu k lepšiemu. Len vyjadrila obavu, že vývoj sa bude uberať po zmene rovnakou cestou a zase bude na hladine plávať po desaťročia – odpad.
Pokojne by som sa vzdal počítača, internetu, modernej práčky či (zdanlivo) luxusného auta … alebo preplnených obchodov, ak by sa objavilo to, čoho bolo v ére socializmu naozaj dosť – ľudskosť.
______________________________
A len na okraj – mnohé veci chýbali, lebo “ civilizovaný “ Západ robil vtedy to isté, čo dnes – vydieral tých, čo mali iný názor, alebo si dovolili žiť podľa vlastných predstáv. Kto to chce poprieť – mal by sa zamyslieť nad svojím duševným stavom.