Krv Ukrajincov steká po stenách Bruselu a Washingtonu

16. augusta 2014, cudzinec, Nezaradené

Ak máš strach z medveda, pre čoho budíš ?

Majdan bol organizovaným prevratom, ktorý platil Washington a podporoval Brusel. To je nemenná pravda a tam sú korene ukrajinskej občianskej vojny, ktorá začala vraždením obdivovateľov S. Banderu po tom, ako zlyhali snahy o vyprovokovanie násilného zásahu vládnej moci pod vedením exprezidenta Janukovyča.

Množstvo ľudí priznalo, že po Majdane tiekla nielen krv, ale aj doláre vo forme odmeny tým, ktorí budú udržiavať nepokoje. Napokon – s výnimkou prvého protestu (ktorý vôbec nesúvisel s odmietnutím asociačnej dohody) boli počty demonštrantov zanedbateľné. Ani náhodou sa nedali označiť za masové hnutie ukrajinského ľudu, ako to pôvodne plánoval Biely dom.

Prečo ?

Rozpad socialistického bloku bol výsostne politickou záležitosťou, založenou na korupcii. Otázkou je len výška úplatku. V skutočnosti zachránil “ vyspelý “ Západ pred nevyhnutným krachom, ktorý sa napokon dostavil v podobe tzv. finačnej krízy o niekoľko rokov neskôr.

Omyl zvaný “ Zjednotenie Nemecka „

Nemecká politika posledných rokov je jasným dôkazom, že zjednotenie oboch nemeckých štátov nemala Europa dopustiť. Nemecko sa opätovne snaží vládnuť kontinentu, a výroky A. Merkelovej naplno potvrdzujú, že nie je vzdialená doba presadzovania nemeckých záujmov silou.

Strach z Ruska

Kontinent i svet dokázali spolupracovať s hocikým, pokiaľ toleroval imperiálnu politiku vyvolených veľmocí – spočiatku Francúzska a Veľkej Británie, neskôr aj USA. Preto nemalo Nemecko problém s podporou Lenina (ktorý sa neskôr vymkol spod kontroly), preto neskôr prišiel Mníchov, a preto nemali veľmoci problém so Stalinom (však bolo jasné, že vojnu vyhrá s nimi či bez nich). V pozadí strachu z Ruska je jasná politika Kremľa, ktorý hovorí – nebudeme sa vám klaňať a na vaše pochybné hodnoty – kašleme. Ruský príklad je nebezpečný, lebo by mohol otvoriť oči iným národom, a tie by mohli pochopiť realitu – demokracia a sloboda áno, ale len podľa pravidiel Bruselu a Bieleho domu.

August 1968 je dávna minulosť, zločinné napadnutie Iraku a Afganistanu, úmyselné vyvolávanie nepokojov na Blízkom východe a tisíce obetí neofašistickej politiky Bieleho domu je – prítomnosť.

August 1968 nevyriešime. Môžeme vyriešiť súčasnosť, ak rázne a nekompromisne povieme nie vyvolávaniu nepokojov vo svete v mene záujmov Bruselu a Bieleho domu. Ak to neurobíme, raz sa nám to vráti ako bumerang.

Ekonomika kontinentu sa nevie a nemôže spamätať …

Vyspelý Západ vytvoril stav, kde je obyvateľstvo nútené v záujme zabezpečenia svojich potrieb k zadlžovaniu na dlhé roky, desaťročia, ba neraz aj doživotne. Klesá odbyt, znižujú sa zisky a vznikajú absurdné zákony na ich zachovanie. Napr. legislatíve nevadí, že tisíce ľudí vozia staručké, neraz zničené autobusy, ale maloprepravcom nariadila pravidelnú obnovu autoparku. Takže taxikár, ktorý vezie jedného – dvoch pasažierov, nesmie mať auto staršie ako päť rokov (alebo nadlimitný počet ubehnutých kilometrov), ale bežne jazdia desiatky ľudí v autobuse, ktorý má dvadsať rokov a mili´on kilometrov.

Alebo – snaha o prinútenie malopestovateľov, aby povinne nakupovali certifikované osivá, a nesmeli používať vlastné sadenice či osivo. Istá firma predáva svoje produkty draho a klesajú jej zisky, lebo klienti prešli na zaisťovanie svojich potrieb z vlastných zdrojov. Postupne smerujú k sebestačnosti a to je – nebezpečné. A tak im niekto chce nariadiť, aby za to, čosi vedia pripraviť sami – platili. Jasné – hovoríme o korupcii priamo v Bruseli. Len skorumpovaný úradník môže niečo podobné zavádzať.

Ukrajina ? Nedajte sa vysmiať …

Ukrajina je bruselským prezervatívom, ktorý bude po použití – zahodený. Na jej obyvateľov civilizovaná Europa – kašle. Hoci sa tvári – inak. Však si spomeňme, ako tá istá Europa kašlala na utrpenie Madarov v 1956, či práve vývoj počas augusta 1968 … a to už nehovoríme o Mníchove. Ozaj – kde dožili rôzni krvaví africkí diktátori ? Beztrestne a pohodlne – v štátoch civilizovanej Europy.