Prínos verejnoprávnej stoky s názvom RTVS do môjho života sa rovná – NULE. Taká je realita. Znie to možno neuveriteľne, ale skôr nájdem napríklad vystúpenia slovenských športovcov na českých, rakúskych či nemeckých kanáloch, ako vo verejnoprávnej televízii. Ba … neraz sa stane, že sa v novinách objaví lakonická výhovorka – chceli sme, ale nedohodli sme sa na cene.
Zhrnuté a podčiarknuté – podľa súdruha riaditeľa je vinný dodávateľ, lebo “ veľa “ pýtal. Podľa môjho názoru je vinný manažér RTVS, lebo nebol schopný dohodnúť prijateľné podmienky.
Skúsme si spomenúť na pohárové vystúpenia slovenských futbalových klubov. Zápas Trenčína s Hullom bol o sume päťtisíc eur. RTVS nebola schopná prijať ani tieto, doslova smiešne, podmienky a realizovať prenos. Čo k tomu dodať ? Asi to, že na sprosté programy s vypáchnutými “ hviezdami “ a tupým humorom sa peniaze nájdu, ale na športové podujatie spojené s vystúpením slovenského klubu – nie. Možno, ak by v tomto stretnutí účinkoval bratislavský Slovan, peniaze by sa našli určite.
Trochu teraz odbočím k fraške s názvom – Národný futbalový štadión. Iste si pamätáte vydieranie pred MS v hokeji na Slovensku, kde sa neskryte lobovalo v štýle – buď sa prispeje Slovanu na opravu starej búdy, alebo nebude – nič. Len hanba … a tak sa robila rekonštrukcia objektu klubu za cenu, ktorá by postačila na výstavbu štyroch nových štadiónov … nie, žiadne peniaze nezmizli, a neboli inak použité, však ten hotel v susedstve sa postavil sám a zadarmo … to neviete ? Isté je, že ak sa nebude rekonštruovať Tehelné pole, príslušní ľudia sa postarajú, aby nebolo vôbec nič … a možno budú naši futbalisti hrávať – vo Viedni. Vitaj – návrat čias c.k. monarchie. A mimochodom – prečo by malo byť všetko za financie celého národa práve v Bratislave ? Prečo to nie je plánované tak, aby to bolo dostupné celému národu za primeraných podmienok ?
Asi preto, že koncom Bratislavy začína – vidiek. Niečo podobné si zrejme myslí aj súdruh riaditeľ RTVS. Sedem eur mesačne ? Za akú službu ? Službu, o ktorú nemám záujem, ale ona musí uživiť zástup naničhodníkov, ktorí by zdochli hladom, ak by nemohli cicať zo štátneho cecka ?
Ako neplatiť za niečo, o čo nestojím ? Áno, je tu zástrčkový zákon. No, neviem, ale aj moje plytké právne povedomie mi hovorí, že zástrčku má len ten, kto má zmluvu s nejakým dodávateľom elektrickej energie. Ak ju nemáte, tak podľa zákona nemáte – ani zástrčku.
Je tu aj iné riešenie – nájsť si čas, a začať sa venovať populárnemu americkému športu – žalobám proti všetkým, a za všetko. Problém je, že strávite roky na slovenských súdoch s istým výsledkom – prehrou (lebo štát neporazíte), aby ste sa konečne dopracovali k výsledku – možnosti žalovať štát na medzinárodnej úrovni, s nejakou šancou na úspech. Ak sa toho – dožijete.
Potom sa mi zdá to prvé riešenie – nemať zmluvu s niekým o dodávke elektrickej energie jednoduchšie, a hlavne – lacnejšie. Tým skôr, že nemať zmluvu s dodávateľom ešte neznamená – byť bez elektriny. Existuje predsa dosť legitímnych spôsobov, ako mať – vlastnú energiu.
Nemám pravdu ?
A možno prejde smiech a hlúpe nápady nielen súdruha riaditeľa, ale aj tých, čo ho menovali a začnú konečne hľadať riešenie, ako dať ľuďom kvalitu, za ktorú by boli ochotní – platiť. Alebo príde tretie riešenie, ktoré som nespomenul –
Kódovanie RTVS – budú prijímať len tí, čo zaplatia … a keďže nikto nezaplatí, RTVS zanikne a štát ušetrí financie, ktoré sa zatiaľ vyhadzujú – von oknom.