V cisárskom Rakúsku sa dlhé stáročia ignorovala národnostná otázka. Odkedy Habsburghovci spojili pod jednou vládou Rakúsko, bývalé české kráľovstvo a Uhorsko, existoval len jeden štát a jeden národ – a samozrejme aj jeden jazyk. Postupne sa však ukazovalo, že tento stav je – neudržateľný.
Predohrou k rozpadu rakúskej monarchie boli napoleonské vojny. Už vtedy sa ukazovalo, že rakúsky cisár je všetkým možným, len nie predstaviteľom európskej veľmoci.
Proti Napoleonovi malo Rakúsko šťastie a Metternicha. Hoci išlo od porážky k porážke, kontinentu sa prejedla francúzska dominancia a hlavne – jej krvavé obete. Nehovoriac o strachu z rozšírenia francúzskej revolúcie na územie iných štátov.
Napoleon bol porazený, ale agónia Rakúska pokračovala. Prišiel rok 1848 a nepokoje.
Rakúsko sa stalo dejiskom povstaní, a jeho základy sa otriasli. Búrili sa Maďari, Česi, Slováci, Srbi, a výsledkom bol pád mozgu protinapoleonovskej koalície – Metternicha. Povstania boli síce potlačené silou, ale stabilita monarchie bola vážne narušená, a ako čas ukázal – nikdy sa neobnovila.
V roku 1866 prehralo Rakúsko vojnu s Pruskom … a o rok neskôr bolo nútené pristúpiť na uhorské požiadavky a vznikla únia – Rakúsko – Uhorsko.
Vynútené rakúsko-uhorské vyrovnanie bolo vlastne svadbou z rozumu. Maďari boli v rámci rakúskej monarchie nepríjemnou opozíciou, z ktorej si brali príklad aj ostatné národy. Habsburghovci boli presvedčení, že ústupkami voči Uhorsku si Maďarov naklonia, a zabránia možnému zjednoteniu vnútorných oponentov.
František Jozef a Sisi … idealizovaný obraz, ktorý vôbec neodrážal skutočnosť. V skutočnosti sa stával rakúsko-uhorský monarcha postupom času čoraz uzavretejším a skostnatelým politikom, ktorý tvrdošijne zotrvával na neudržateľných pozíciách.
Skorá smrť brata Maximiliána, ktorý neodhadol svoje možnosti a bol popravený v Mexiku, a samovražda korunného princa Rudolfa spôsobila, že cisár musel hľadať iného nástupcu a bol nútený akceptovať Františka Ferdinanda, svojho synovca, ktorého potichu pokladal za anarchistu.
Rakúsko-Uhorsko strácalo územia a vplyv. Cisár žil osamotene, nedôveroval prakticky nikomu a bránil sa akejkoľvek zmene a pokroku.
Jeho nástupca, František Ferdinand naopak chápal, že rakúsko-uhorská monarchia je odsúdená na zánik, ak nedôjde k skutočným zmenám v jej usporiadaní a bol zástancom riešenia, ktoré František Jozef pobúrene odmietal – federalizácie krajiny.
28.jún 1914 všetko zmenil. G.Princip zavraždil následníka trónu, a paradoxne človeka, ktorého záujmom boli zmeny monarchie, vedúce k lepšiemu životu národov.
Dožívajúci mocnár František Jozef už nebol schopný reálneho pohľadu na svet a po krátkych diplomatických ťahaniciach vyhlásil vojnu Srbsku, čo odštartovalo vojnový konflikt, známy ako – I. svetová vojna.
_______________
František Jozef zomrel dva roky po vyhlásení vojny a začatí konfliktu, s ktorým zrejme nepočítal. Monarchia ho prežila o rovnaký čas. V roku 1918 Rakúsko – Uhorsko prehralo vojnu a … zaniklo.