Zatýkanie agentov tajných služieb bolo a je bežnou praxou. Dokonca aj únosy agentov zo zahraničia nie sú ničím ojedinelým, ak sa jedná o osoby, ktoré prekročili rámec tolerovateľných aktivít. Kto o tom pochybuje, nech si spomenie na M. Noriegu v Paname, alebo súčasnú poľovačku na Snowdena, ktorý sa musí skrývať. A to už nehovoríme o tvorcovi známych WikiLeaks. Ten zrejme dožije svoje dni uzatvorený na veľvyslanectve. Ktovie …
Neviem, kto s touto praxou začal, ale viem, že nikto nemá právo vytýkať inému to, čo sám bežne akceptuje ako prijateľnú praktiku.
Pokiaľ teda akceptujeme, že záujem Bieleho domu stojí nad medzinárodným právom, a pre zadržanie nepriateľských agentov sú prijateľné ako dôvody aj primitívne klamstvá, musíme akceptovať, že podobnou praxou sa prejaví aj niekto iný – či už je to Rusko, alebo India. Je to vlastne jedno veľké hnojisko, kde zlodej kričí – chyťte zlodeja.
V decembri 1989 na priamy príkaz G.Busha st. vnikli americké jednotky na územie Panamy a pokúsili sa zadržať M.Noriegu, niekdajšieho agenta CIA, ktorému roky tolerovali rôzne obchody s drogami a zbraňami, a aj dosť podivné praktiky vládnutia v Paname, ktoré neboli vzdialené od diktatúry. Noriega sa ukryl na vatikánskom veľvyslanectve, neskôr však bol vydaný, násilne odvlečený do USA a odsúdený.
Trápilo niekoho, že sa jednalo o porušenie medzinárodného práva ? Nie, rozhodne nikto neprotestoval, ani organizácie, bojujúce za ľudské práva. Však to aj tak bol obchodník s drogami, pral peniaze pre neslávne známy medelínsky kartel, tak čo … kašlať na neho, nie ? Menej sa už hovorilo, že za čias spolupráce so CIA sa využívali peniaze z obchodu s drogami na financovanie rôznych akcií, pričom americká tajná služba nemala žiadne problémy s využívaním takýchto zdrojov. A nevadilo to ani Bielemu domu.
Mimochodom, je to asi rodinná charakteristika – Bush st. nariadil protizánkonnú inváziu do Panamy, a Bush mladší zločinne napadol krajinu, ktorá nijakým spôsobom neohrozila USA. Zrejme známka zločinnej rodinnej deformácie ??? Možno …
J. Assange sa musí skrývať pred pomstou štátnikov za to, že odhalil ich špinavé tajomstvá. Napríklad poradca kanadského premiéra T. Flanagan vyzýval, aby na neho spáchali atentá – hej, je to zástupca tej krajiny, čo tak odhodlane upozorňuje Rusko, aby neprovokovalo na kanadskom čiernomorskom pobreží. S. Palinová svojho času vyzývala, aby bol zaradený medzi teroristov – presne tak, je to neúspešná kandidátka na viceprezidentku USA. Doslova komicky vyznieva, že bola usvedčená zo zneužitia úradu guvernéra Aljašky, ked prepustila komisára pre verejnú bezpečnosť na základe vlastných, súkromných záujmov.
A čím sa vlastne Assange previnil, že vyvolal také zúrivé reakcie ?
Najskôr tým, že odkryl špinavé zákulisie svetovej politiky. Iste, nie je to žiadny baránok, no na druhej strane, ak niekto žiada o jeho vydanie pre spáchanie priestupku, to tiež o niečom svedčí. Tým skôr, že existujú legitímne nástroje, ako vec postúpiť domovskej krajine, v jeho prípade Austrálii, a nechať ich riešiť tam … lenže, práve Austrália o jeho vydanie vôbec nejaví záujem. Náhoda ? Sotva … a hoci médiá vydávajú gesto Ekvádoru, ktorý umožnil Assangeovi pobyt na svojom veľvyslanectve, za populistické … skúsme si spomenúť, koľko nacistov sa skrývalo bez problémov v USA.
E.Snowden je často označovaný za hnusného zradcu, ktorého by mali variť zaživa, alebo upáliť … lenže, čím to je, že ak prebehne ruský agent na stranu Západu, je to hrdina, bojujúci za demokraciu, ale ak sa to ostane v opačnom garde, je to zradca, sviňa a treba ho popraviť ? Ja to volám – pokrytectvo …
V oboch spomínaných prípadoch sa totiž stráca podstata – v jednom Američania bezohľadne znužili prostriedky a pošliapali všetko, čo súvisí s úctou a rešpektom k spojencovi. O priateľstve nehovorím, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že väčšina ľudí (a nielen v USA) sa priatelí len s tými, ktorí môžu byť nejako užitoční. V druhom prípade sa naplno vyplavila špina svetovej politiky a zneužívanie postavenia nielen tajných služieb, ale aj najvyšších politikov … napokon, aj na Slovensku sme mali prezidenta, ktorý amnestoval syna, aby ho zachránil pred dlhoročným väzením, a premiéra, ktorý urobil to isté pre svojich kamošov. A vrcholom absurdnosti sú ľudia, ktorým krok prvého vôbec nevadí, ale dlhé roky sa snažia zrušiť rozhodnutie – druhého.
Takže ?
Prestaňme si robiť ilúzie a veriť infantilnej propagande. Odjakživa sú veľvyslanectvá preplnené pracovníkmi, ktorí robia všetko možné, len nie to, čo majú oficiálne v papieroch. Za studenej vojny sa to riešilo tak, že ak niekto prekročil medze, hostiteľská krajina ho vykopla, a postihnutá krajina vykopla na oplátku niekoho iného – doma. A bolo po ohni … či skôr ohníčku.
Ak chceme poznať pozadie zadržania estonskeho občana Rusmi, skúsme si spomenúť, že práva na mítingu v pobaltských krajinách padli slová, ktoré veľmi poškvrnili “ demokratický “ charakter Majdanu.
Ako sa do lesa volá, tak sa aj ozve … a ak niekto hádže blatom a hnojom po iných, nech sa nediví, že sám – smrdí.