Nie som milionár, a určite ním nikdy nebudem, ale – ak chce niekto naplniť štátny rozpočet (alebo domácu kasičku) šetrením, je podľa môjho názoru – nebezpečný idiot
Budeme šetriť na výdavkoch, dáme menej do zdravotníctva, školstva, vedy, verejných služieb … hm, a k čomu to asi povedie ? Budeme mať peniaze ? Omyl, peniaze mať nebudeme – tie sa zarábajú prácou, ale naopak porastú nám budúce výdavky. Príklad – ak dnes zanedbáte opravu cesty, ktorá by si vyžiadala stotisíc eur, za dva-tri roky zaplatíte možno trojnásobok, alebo aj desaťnásobok. Ktovie … Isté je, že to bude oveľa horšie.
Otázka znie – aký bol prínos šetrenia ?
Nie, peniaze nepribudli, naopak pribudli dlhy. V každej oblasti. Výsledkom úspor je rast výdavkov, takže logicky stúpajú napr. dane. Alebo iné poplatky obyvateľstva. Jediné, čo sa nemení, je komfortný život tých, čo hlásajú spásu v podobe krátenia verejných výdavkov, pričom samozrejme vlastné záujmy z toho vyčlenia … na nich sa predsa šetriť nemôže, kto by vymýšľal potom geniálne “ debilné “ ekonomické riešenia, nie ?
Peniaze sa zarábajú prácou, problémom súčasných mocipánov je, že pracovať nevedia a hlavne – nechcú.
Máme na Slovensku dostatok práce ? Myslím, že máme. Avšak, problémom sú sprosté a vyslovene zločinné dohody, podpísané s Bruselom. Napríklad sa platí za pôdu, ktorá ostane ležať ľadom. Vlastník pôdy možno niečo aj získa, lenže na druhej strane musíme platiť rôzne druhy dávok tým, ktorí v dôsledku tejto politiky nemajú prácu a sedia doma. Akú má logiku tento nezmysel ? Bruselskú – ak Slovač nepestuje, musí dovážať a niekto veľmi pekne a pohodlne zarába. Tým viac, že môže diktovať ceny. A ak sa predsa len vyskytne hrozba v podobe domáceho pestovania, zatiahne sa za príslušné „bruselské“ páčky, a niekto nariadi, aby sa používalo len certifikované osivo, teda produkt inej privilegovanej firmy, ktorý domácim pestovateľom a záhnradkárom veľmi rýchlo vysvetlí, že okrádaý niekoho o zaslúžené zisky (z vydierania a korupcie cez Brusel) je do neba volajúce – svinstvo.
ZSSR sa rozpadlo politicky, únia je ekonomickou potemkinovou dedinou, ktorej jediným cieľom je vybudovanie ľahko ovládateľného impéria
Smola, napriek tomu sa únia postupne rozpadá. Nemci majú dosť financovania chudobných krajín (ktoré predtým ovládli a vykradli), Britom sa rozpadá vlastná krajina (lebo zdaleka nejde len o škotske referendum), Francúzsko je plné prisťahovalcov, a v niektorých štvrtiach je stretnutie s rodeným Francúzom rovnakým zázrakom, ako návšteva černocha v soláriu.
Médiá sú neustále preplnené názormi “ osvedčených “ ekonomických bardov, ktorí ani náhodou nepovedia či nepriznajú, že problém je niekde úplne inde. Ak nejaký odborník spomenie, že napríklad jedným z problémov je emisia nekrytej meny (tak euro, ako aj dolár), má istotu, že sa o jeho názor nikto ani náhodou nebude zaujímať.
Neraz komunikujem na nete s rôznymi finančníkmi. Mnohí potichu priznávajú, že skutočným dôvodom obchodno-politického konfliktu Bruselu s Moskvou nie sú udalosti na Ukrajine, ale snaha o zakrytie faktu, že hospodárska kríza pokračuje, Brusel ju nevie a nemôže vyriešiť (lebo by musel siahnuť ku skutočným opatreniam, teda bankrotom štátov a bánk) a svetová ekonomika je v rukách oligarchov, servilných politikov a – zločincov. Dá sa povedať, že je v rukách – mafie.
Mafia … skončili časy výpalného, obchodu s drogami, zbraňami či bielym mäsom … ako ktosi povedal, tento druh obchodu prekvitá len v zaostalých krajinách
Skutočná mafia sa už dávno prebila do verejného života. To, z čoho sme sa smiali počas štyroch desaťročí v Taliansku, kde neskryte vládli “ kresťanskí “ demokrati s tichým požehnaním sicílskej mafie, je dnes oveľa viac realitou, než kedykoľvek predtým. (ináč, kresťanskí politici majú celkovo zaujímavý pohľad na právo a spravodlivosť – aj na Slovensku na jednej strane žiadajú zrušenie nemorálnych amnestií V. Mečiara, ale ešte väčšia nemorálnosť v podaní M. Kováča im nevadí)
Dnes už experti priznávajú, že miliardové zisky mafie plynú z legálneho obchodu. Kedysi sa mafiáni verbovali, dnes sa vychovávajú. Ako ? Napríklad sa vyberú talentované deti z chudobných rodín a zaplatí sa im štúdium – práva, ekonomiky, zahraničného obchodu, a iných, zaujímavých oblastí. Po skončení školy sa postupne (za podpory spriaznených strýčkov) stúpa po kariérnom rebríčku. Bez úplatkov, bez viditeľnej korupcie, postupne rastie postavenie i majetok zverenca. Ani podrobná kontrola jeho činnosti nezistí absolútne nič. Všetko je v poriadku … zdanlivom. Niekomu je totiž zaviazaný, a svoj dlh splatí v pravom čase.
Napríklad vypísaním výberového konania, ktorého podmienky môže splniť len jeden účastník
Chceme niečo zmeniť ? Môžeme, ale musíme vrátiť vládu do rúk – ľudu. Nielen odmeňovať, ale aj trestať. Nielen voliť, ale aj odvolávať. Nielen oslavovať, ale aj protestovať. Biť sa za svoje práva … za svoju krajinu. S priateľom sa ide na kávu, pivo alebo futbal … ak však chce rozhodovať o tom, čo robíte doma, nie je to priateľ, ale obyčajná … a treba s ním zatočiť.
A kto nechce pracovať, nech – nežere … tárať môže aj hladný.