Slová a skutky

15. septembra 2014, cudzinec, Nezaradené

Lavína slov sa valí z denníka SME, aby poukázala na správanie ruského diktátora V. Putina, ktorý si uzurpoval moc v Rusku a podľa skoro neznámeho spisovateľa je – samozvancom.

Samozvanec na čele štátu je človek, ktorý sa dostane k moci bez volieb, napríklad – prevratom

Klasickým príkladom samozvanca na čele štátu bol chilský diktátor A. Pinochet. Svojho predchodcu zavraždil, oponentov prenasledoval, zatváral a mučil, prípadne sa strácali bez stopy. Avšak – vyspelé demokracie nemali žiadny problém, aby s ním komunikovali, či spolupracovali. Riadili sa zásadou, že ak je niekto nepriateľom komunistov, môže všetko. Kradnúť, vraždiť, prenasledovať, manipulovať s voľbami a voličmi …

Na druhej strane, ak si národ nesprávne zvolí svojho predstaviteľa, teda v rozpore so záujmami mocností, tak sa jedná o samozvanca, populistu či dokonca diktátora

Nesprávne voliť znamená voliť v rozpore s predstavou mocností a mocných tohoto sveta. Slovač to poznala počas hlasovania o eurovale, kde sa mohla rozhodnúť – či euroval schváli, alebo – schváli. Skvelé možnosti, nie ? A vládu nakoniec podľa médií zhodili tí, čo si drzo dovolili splniť sľub vlastným voličom. Však – čo si to dovoľujú, riadiť sa sľubmi akémusi odpadu, ktorý sa tmolí pod nohami mocných, nie ? Iste, solidarita členov spoločenstva. Samozrejme, však pospolitá Slovač mohla zachraňovať vytunelované banky svojimi úsporami, aby sa dali predať do zahraničia … a vtedy nikto nekričal, pomôžeme Slovákom … nie, to bola predsa naša vec a náš problém. Mimochodom, dodnes akosi neviem pochopiť, prečo neboli stíhaní a odsúdení ľudia, ktorí veselo rozdávali nekryté úvery a okrádali vlastných klientov. Asi vedeli, koho majú podporovať v politike …

Inteligencia nám ukázala cestu …

ktorá vedie do pekiel. Spomenie si ešte niekto na slová ponovembrových politikov, že štát nesmie byť v rukách gerontokracie, ak chce prosperovať ? Niektorí sedia v politike dodnes, alebo parazitujú na verejných financiách iným, vhodným spôsobom. Práca ? Nedajte sa vysmiať, nechceli pracovať za socializmu (a preto nejeden z nich sedel) a nebudú pracovať ani dnes, napokon v tejto krajine platí zásada, že volený zástupca stojí nad zákonom … ak nie je somár, a nepustí sa proti svojim.

Jano išiel na poštu a tam ho čakal list z Ameriky. Prišiel domov a brat sa ho pýta – ty poznáš niekoho v Amerike ? Nie, hovorí Jano. No, ja by som ten list hodil do kachieľ … ktože ti môže písať, však tam nikoho nepoznáš, to bude nejaká daromnina či podraz. Ale … mávol rukou Jano, však aj v televízii hovoria, že Amerika je náš vzor … to nemôže byť zlá vec. List otvoril a našiel – výpoved z práce od nového majiteľa firmy.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Kultúra patrí do života rovnako, ako práca. Lenže, ak sa začne ťahať do kultúry či športu politika, vždy vznikne len jedno – sprostosť a problémy. Intelektuáli sa kedysi sťažovali, ako ich utláčali za socializmu, a ako dostali možnosť predviesť svoje schopnosti, ako to skončilo ? Vypľundrovali a rozpredali štát, zbedačili národ a predali ho do iného područia. Z kaluže rovno do blata … to dokázali. Ukázali, že vedia jediné – rozdávať cudzie a meditovať nad nesmrteľnosťou chrústov. Nič viac, nič menej.

Vzdelaný človek a intelektuál ? Nie, to nie je to isté. Môže byť, ale nemusí … vzdelaný a rozhľadený človek dokáže nielen tárať, ale sa aj uživiť prácou vlastných rúk …

Ale intelektuálne elity spred novembra, ktoré nariekali o útlaku ? Však sa pozrite na výsledky ich tvorby. Mydlové opery, trápne talk-show či zosmiešňovanie ľudí, ktorých akosi intelekt a vzdelanie obišli. Cvičenie vojsk NATO na Ukrajine poukazuje na to, že sa niekde stala chyba. Veľká chyba. Alebo – boli sme skôr obeťami skvele zorganizovaného podvodu, ktorého súčasným následkom je balancovanie sveta na pokraji nového, svetového konfliktu.

November 89, a udalosti, ktoré predchádzali rozpadu socialistického bloku, boli zrejme tým, čo sa vtedy tvrdilo – dôsledne a do najmenších detailov naplánovaným podvodom, v ktorom boli zapletené najvyššie špičky jednotlivých štátov, a úloha disidentov bola absolútne bezvýznamná … vlastne boli len maskotmi udalostí, gašparkami, ktorých na povel vytiahli zo skrine a neskôr pohodlne – odkopli …

A možno, hoci sa to zle vypúšťa z klávesnice, bolo neskoršie zdesenie V. Havla nad tým, čo sa deje, ako aj nad rozpadom bývalej federácie naozaj – nefalšované. Možno práve pri odstúpení z funkcie prezidenta naplno pochopil, akú úlohu v udalostiach naozaj zohral. Ktovie … isté je, že momentálne hovoria za ľudí jednoznačne ich skutky, a mali by sme začať konať … nie o mesiac, nie o rok … ale okamžite a bez váhania, lebo súčasné špičky v Bruseli a NATO nás vlečú do nebezpečného víru udalostí.

Ktorý môže vyvrcholiť tým, že živí budú závidieť – zosnulým