Kúp si svojho nepriateľa . .. a bude čušať.

23. septembra 2014, cudzinec, Nezaradené

Nie je podstatné, či Penta chce alebo nechce kúpiť vydavateľa denníka SME. Podstatná je iná otázka – je denník SME nezávislý teraz, pred potenciálnym predajom ? Nie, nie je – znie môj názor. Pretože nezávislosť denníka skončila vo chvíli, ako začal “ skvalitňovať “ diskusie, teda blokovať diskutérov s nevhodnými názormi. Dodnes si pamätám a ešte dlho budem, ako bol vyblokovaný kamarát – rôzne pseudoexistencie do neho nejaký čas štekali a provokovali, ale administrátor zareagoval až vo chvíli, ako im to oplatil. Hoci slušnejšou mincou, bolo to vyhodnotené úplne inak.

Existuje na Slovensku nezávislý denník ?

Nie. A pochybujem, že taký existuje niekde vo svete. Ak mám blog na Pravde, nie je to preto, že súhlasím s názormi denníka, ale skôr preto, že to bol jediný známejší priestor, kde sa dalo publikovať svoj názor. Slovenská politika je mi ukradnutá, snažím sa ju v maximálnej možnej miere ignorovať. Nie je to nezáujmom, ale skôr tým, že už dávno som pochopil isté pravidlá – neexistuje priestor, kde by mohol človek otvorene povedať, čo si myslí, bez ohľadu na to, kde publikuje.

Objektívnosť príde vo chvíli, ak sa médiá prestanú deliť na provládne a opozičné, červené alebo modré … aj tak je to sprostosť a manipulácia s verejnou mienkou

Pamätáte si ešte na podvod s menom “ Zachráňte Markízu “ ?  Spomeňte si, čo ukázali neskoršie udalosti. Vôbec nešlo o nezávislosť súkromnej televízie a objektívnosť pri jej činnosti, ale len o problémy, spojené s neplnením záväzkov zo strany jej vtedajších majiteľov. Obvykle to v médiách funguje jednoducho – kopú proti tým, ktorí vadia ich majiteľom, alebo stranám, ktoré podporujú. Možno to vyznieva komicky, ale pravdou je, ža ak sa chcem dozvedieť niečo o dianí vo svete, mám problém – musím nahliadnuť do niekoľkých denníkov súčasne, a napriek tomu mám pocit, že čítam sterilné informácie. Dôsledne prefiltrované, aby ani náhodou nehrozilo odhalenie skutočného pozadia vecí a udalostí.

Humanitárne bombardovanie … nikdy som nepočul väčšiu sprostosť. Skúste si predstaviť vraha, ako pri súde argumentuje – zabil som, aby nemusel hladovať … akú to má logiku ?

Nijakú. Vražda sa nedá ospravedlniť nijakým spôsobom. A vo chvíli, ako ju začnú médiá prezentovať vo svetle nevyhnutnosti, mali by sme sa zastaviť a zamyslieť. Kto a čím nás to chce napchať ? V koho záujme ? Je rozdiel medzi teroristom, ktorý sa obalený výbušninami odpáli niekde v metre a bezpilotným lietadlom, ktoré vyloží svoj náklad niekde nad cudzím územím ? Myslím, že nie. Je to rovnaká špinavosť, akurát terorista obetuje svoj život, lebo nemá prostriedky na zakúpenie bezpilotného lietadla.

Kúp si svojho nepriateľa …

Stará stratégia. Ak chceš niekomu zapchať ústa, tak ho kúp. Akurát v prípade súčasných denníkov či televízií sa dá konštatovať, že prípadná akvizícia vôbec neovplyvní objektívnosť – tá nebola predtým, a sotva bude neskôr. Ak nejaká Penta kúpi nejaké SME … nič sa nezmení. Objektívnosť stále – nebude.