Mnohí to akosi nechápu, preto by sa patrilo vysvetliť, v čom spočíva podstata špinavého triku, najmä z radov pravice, ak zdanlivo bojujú za zrušenie niekdajších amnestií V. Mečiara.
Nebudem citovať zákony, ale skúsim to vysvetliť tak, ľudovo povedané – kuchynskou rečou. Nie som síce pohodlný, aby som neumiestnil citácie zákonov, ale problémom tých slovenských je ich nejednoznačnosť, čo umožňuje, aby si ich každý právnik vysvetlil po svojom. Najprv dve slová, o ktoré sa budem častejšie opierať – zákonný dôvod.
Premlčanie trestného činu nie je možné, ak existovali zákonné dôvody, ktoré bránili v jeho prešetrení a potrestaní páchateľa …
Je amnestia zákonným dôvodom, ktorý bráni vo vyšetrovaní trestného činu ? Neviem, podľa môjho úsudku je amnestia právnym aktom, ktorý ukončuje absolútne všetko. Ruší možnosť udelenia trestu, ale aj vyšetrovania trestného činu. Bráni vyšetrovaniu ? Z pohľadu populistov možno áno, lenže účelom amnestie je niečo úplne iné – teda ak neberieme do úvahy skutky M. Kováča a V. Mečiara, ktorí svojím prístupom k tomuto aktu zneuctili celú krajinu.
Avšak – skúsme sa pozrieť aj na prípadné možnosti na potrestanie údajných vinníkov únosu Kováča ml., ak by došlo ku zrušeniu amnestií. Aké sú ? Skoro nulové. Stačí pripomenúť, že I. Lexa nebol napriek viacerým obvineniam a luxusnému dovozu z Juhoafrickej republiky ani raz právoplatne odsúdený. A to bolo tých prípadov, ak si dobre pamätám, deväť. A pri moci už nebol V. Mečiar. Kde sa stala chyba ?
Zlyhala polícia, prokuratúra alebo súdy ?
Myslím, že nie. Skôr nevyšla politická objednávka, ktorá stála na vode a tak to aj dopadlo. Možno by aj došlo k odsúdeniu, ak by bol obvinený niekto, kto nemá dostatok financií na kvalitnú obhajobu. Však poznáme množstvo prípadov, kde si obhajcovia urobia pri zastupovaní klienta ex-offo čiaročku … len neviem, aký to má vlastne zmysel ? Vzbudiť dojem právneho prostredia, kde má každý právo na objektívnosť ? Asi … isté je, že I. Lexa na tento druh „spravodlivosti“ nebol odkázaný.
Aká je šanca, že v prípade zrušenia amnestií by vyšetrovanie viedlo k uznaniu viny a odsúdeniu páchateľov ?
Nulová. Opäť spomeniem slovné spojenie – zákonné dôvody. Niekto povie, že aj amnestia je zákonným dôvodom, ktorý bránil vyšetrovaniu, iný bude tvrdiť, že amnestia je niečo úplne iné a zákonnými dôvodmi myslel autor zákona napr. prieťahy zo strany obvineného či obžalovaného, ktoré v spojitosti s požiadavkami zákona bránia, aby bola vec riadne uzavretá. Pravda ? Tú budú mať svojím spôsobom obaja. Minú sa peniaze, a výsledok bude niekde vo hviezdach. Tým skôr, že už dávno spľasla aj bublina so svedkom pod menom Oskar F.
Budúci rok uplynie dvadsať rokov …
Aj ten najsprostejší advokát s minimálnymi skúsenosťami dokáže z tejto skutočnosti vyťažiť. Najprv poukáže na neprijateľnosť konania po takej dlhej dobe, nedôveryhodnosť prípadných svedkov z rovnakého dôvodu, či rôzne medzinárodné normy, podľa ktorých by bolo prípadné odsúdenie po tak dlhom čase neprijateľným zásahom do práv obžalovaných. Spravodlivý súd v primeranom čase … môže byť však spravodlivý súd, ktorý je založený na politickej objednávke ? Nedajte sa vysmiať … v prípade sťažnosti potenciálnych odsúdených na medzinárodnom poli by si mohlo Slovensko z hanby ušiť rovno celoročnú garderobu.
Nakoniec, v prípade spomínaných amnestií vôbec nejde o spravodlivosť … ale len o pomstu, a hlasy voličov.
Stojí za to hanba, ku ktorej by schválenie návrhu populistov a krachujúcich politikov nevyhnutne viedlo ? Skúsme sa pozrieť na ľudí, ktorí stoja v pozadí týchto návrhov – dá sa povedať, že bez výnimky stojí ich kariéra v politike nad priepasťou zabudnutia. Hrozí im niečo nepredstaviteľné – nutnosť návratu do bežného života a obživy tým, čím zo srdca pohrdajú – poctivou prácou. Ak by to bolo inak, nedvíhali by paprčky za debilné zákony, kde napríklad dodávateľ musí zaplatiť daň skôr, než mu odberateľ zaplatí. Alebo by hlasne protestovali proti tomu, aby štátne zakázky končili u ľudí, ktorých firmy nemajú na ich realizáciu absolútne nič, okrem politických kontaktov. Robia to ? Nie, však aj oni potrebujú bohatých mecenášov.
Ale tí nebudú financovať páchnuce zdochliny … ani tie politické.
Dokazujú to prázdne okná budovy na Tomášikovej, či zdesenie v inej budove – tej ružinovskej. Svet je beštia, rešpektuje len úspech a na neúspešných zabúda rýchlosťou blesku. V lepšom prípade končia v učebniciach dejepisu, lebo mali šťastie na nejakého blázna, ktorý zapísal ich osudy pre budúce generácie. V najhoršom prípade skončia v neoznačenom hrobe, alebo ako alkoholici … niekde na stanici. Teda, nejeden z nich by si to aj zaslúžil, nie ?
Je to ironia osudu alebo pravidlo – Napoleona, Džingischána či Timura, alebo Alexandra Veľkého si zapamätá ľudstvo navždy, ale politikov druhu, ktorý navrhuje absurdnosti ako zrušenie amnestií, si budú pamätať len štatistické knihy ?
Skôr pravidlo – vyššie spomínaní zanechali za sebou množstvo bolesti a utrpenia, ale napriek tomu v ich konaní vedeli nájsť historici nejakú výnimočnosť …lenže, čo je výnimočné na našich politikoch ? Ani len klamať nevedia poriadne …
Ešte poznámočka na okraj – tlieskať zrušeniu amnestií znamená zároveň požehnať akúkoľvek zmenu v rozhodnutiach výkonnej moci. Skúste si predstaviť – niekto vás okradne, podáte žalobu a vyhráte. Ale za nejaký čas sa môže situácia otočiť a niekto si povie – ten rozsudok sa mi nepáči a vy sa stanete z obete – vinníkom. Bude sa vám to páčiť ? Sotva …