Od nárekov nad kúpou podielu v SME uplynul nejaký čas, a napriek tomu údajne odchádzajúci autori stále píšu. Asi bude pravdou, že košeľa je síce smradľavá, ale napriek tomu hreje. Lenže, aj tá košeľa má čoraz viac dier.
Slovensko ? Kedysi agrárna krajina, neskôr krajina s rozvíjajúcim sa ťažkým priemyslom a dnes ? Krajina s opustenými priemyselnými areálmi, zničenou infraštruktúrou, preplnená plechovkami s obmedzenou životnosťou na najkvalitnejšej ornej pôde a … kráľovstvo automobiliek, najnestabilnejšieho priemyselného odvetvia …
Pekný obraz ? Ani nie. Blíži sa čas, ktorý prinesie aj stratu príjmov z plynovodu, ale môžeme sa utešovať, že sme solidárni s úniou … hoci v mene tejto solidarity tancujeme na vlastnom pohrebe pri hudbe kapely, ktorá chcela byť originálna a tak nadávala vlastným fanúšikom, hoci ju svojou účasťou živili. Nečudo, že skončila pri pohrebnej produkcii … smutné je, že sme sa nepoučili a skončili sme úplne rovnako.
Orbána môžeme kritizovať, ale práve on ukazuje, v čom je podstata impéria pod taktovkou Bruselu. Kto si dovolí prejaviť svoj názor, vypadáva z kola von. Niekde som čítal analýzu, kde sa istý historik vyjadril k zmenám doby. Opustili sme monarchiu so skostnatelým cisárom, ktorý sa nechal strhnúť do vojny žiaľom za všetkými, ktorých kedy mal rád … prežili sme fašizmus a spadli doboja mocností Východ – Západ, aby sme skončili pri budovaní iného – britsko-amerického impéria ? A to naozaj chceme nazvať pokrokom ?
Potom sme oveľa sprostejší, než sa kedy zdalo. A nechceme, alebo si nevieme uvedomiť, že naši dedovia by nás za tento samovraždený skok do truhly poriadne vyobšívali, však sami platili krvou a slzami za to, aby sme žili inak – lepšie, slobodnejšie a bez šikanovania svojvôľou veľmocí. Kuvici tvrdia – niekam patriť musíme, lebo sme malí … naozaj ? Skúsme sa teda pozrieť na tú našu malosť.
Slovenské dcérske spoločnosti zahraničných subjektov sú stabilné a ziskové. Prečo ? Prečo je napríklad Slovenská sporiteľňa v zisku, ale jej materská spoločnosť v strate ? Alebo – prečo chce zo Slovenska utiecť ENEL, a všetky sľuby o budúcej perspektíve jeho slovenskej investície sa ocitli na zajačom chvoste, kdesi v nedohľadne ? Prečo sme si museli kúpiť zotrvanie amerického US STEEL-u na Slovensku ?
Kedysi sa hovorilo – černoško si urobil svoju prácu, a môže ísť …
Dnes je úplne samozrejmé, že sa používajú praktiky, ktoré boli za čias studenej vojny pravidelne kritizované, a neraz označené za porušovanie ľudských práv. Sledovanie, odpočúvanie, množstvo kamier na verejných miestach … ale skúste spomenúť, že chcete nahliadnuť do zákulisia toho, ako sa v krajine vládne a okamžite sa objaví vlna pohoršenia, práve zo strany tých, čo tieto praktiky – obhajujú. Už niekdajší prezident USA J.F.Kennedy otvorene označil všetky tajné spolky, rokovania a rozhodovanie za hrozbu spoločnosti. Asi mal pravdu, lebo dodnes sú všetky relevantné materiály o atentáte na jeho osobu – utajené, a i napriek sľubom o ich sprístupnení sa neustále nájde cestička, ako tento krok – odložiť. Prečo ?
Dzutindova vláda kedysi splnila úlohu černoška, a dnes je strana, ktorá bola tak vychvaľovaná západnými médiami a politikmi, na pokraji politického zániku. Prečo ? Sotva niekto odhalí pozadie odchodu niektorých spoločností zo Slovenska, a snahu iných o rovnaký krok. Hľadáte odpovede a nepoznáte ich ? Potom hľadáte zle, lebo odpovede sú viditeľné a jednoduché – trhy sú obsadené, konkurenti zničení a nie je žiadny dôvod, aby niekto na Slovensku ostával.
O čom nikto nehovorí – nejedna zo spoločností, ktorá prišla na Slovensko, prechádzala na vlastnej domovskej scéne obrovskými problémami. Telekomunikačnej spoločnosti napríklad hrozilo prepúšťanie, a nútená správa, pretože sa roky potácala v červených číslach. Poisťovací gigant už prepúšťal, a rušil niektoré zahraničné pobočky. A ajhľa – stačil príchod na Slovensko, a všetko sa obrátilo ako mávnutím čarovného prútika.
Len to pozadie čarovného obratu akosi – smrdelo. Na Slovensku sa optimalizovali pracovné miesta, teda prepúšťalo – a v takom Nemecku sa tieto miesta obnovovali a spoločnosť začínala rásť. Na Slovensku museli ľudia prechádzať na živnosti, ak si chceli udržať prácu – a v Nemecku sa pre rast inflácie dvíhali platy zamestnancom s benefitmi – v tej istej spoločnosti. V sprostej socialistickej spoločnosti stačilo zavolať na tiesňovú linku nejakej dodávateľskej spoločnosti, a hoci ste počuli často neochotné frfľanie, vždy niekto prišiel. V dnešnej, civilizovanej spoločnosti, vám zdvihne mechanická baba a po prekliesnení pralesom debilných volieb sa dostanete k operátorke, ktorá vašu požiadavku zaznamená, a bude sa riešiť. A tak sa dodávka energie preruší bleskovo, ak neplatíte … ale v prípade vašej požiadavky, ako klienta – to je času dosť … však sa nechystáte umrieť, nie ?
Smrad, ale teplo …
Hoci Schutz písal posledný komentár pred týždňom, aj tento týždeň čosi splodil – a tak rozosmutnil tých, čo naivne verili, že žurnalistika piatej cenovej čoskoro skončí. Ono, niekdajšia Republika bola straníckym denníkom HZDS a nikdy sa tým netajila. Je však smutné, ak niekto bojuje za nezávislosť médií a žurnalistiky, ale nakoniec sa chová ako stranícky bard.
Už nie je čo ukradnúť v tejto krajine …
Omyl, našu krajinu za pomoci zradcov síce okradli o majetok, ale dnes sa ju snažia definitívne okradnúť o čosi oveľa cennejšieho – o posledné zbytky nezávislosti. Presne tej nezávislosti, o ktorej mnohí z dnešných politikov vrieskali na novembrových tribúnach, ale dnes sa jej vzdávajú s takou ľahkosťou, akoby predávali vlastné, ojazdené auto. Nie nadarmo sa hovorí, že prvé tri roky je šéf prínosom, a potom už len príťažou. Len akosi nechápem, prečo tento národ ťahá tú guľu s reťazou okolo krku bezmála štvrťstoročie. Dychčí, dusí sa a napriek tomu mlčí – hoci v inej krajine, napríklad tých, ktorým sa tak klaniame, by politikom ako máme v parlamente či vláde, nedali ani riadiť električku.
Poznáte – žena je nebezpečná spredu, kôň odzadu a blbec ? Ten je nebezpečný zo všetkých strán …
Nikto to nemôže potvrdiť tak dokonale, ako práve Slováci. Však si len spomeňte na tých, čo prechádzali z jednej politickej strany do druhej – mnohí z nich sa udržali v parlamente, ale napriek zmene nápisu na alma mater stále ostali – blbcami. Vraj, blbá doba … povedal by klasik.
Niekto tvrdí, že som zástanca Ruska a obdivovateľ niekdajšej doby socializmu. Omyl – každá doba má svoje nedostatky a pomníky búrok, ktoré ju priniesli, ale … aká je to vlastne doba, v ktorej sa tvrdí, že moc patrí ľudu a pochádza od ľudu, ale jej nositelia – konajú proti ľudu ?
Na konšpiračné teorie neverím, avšak ak mi horí noha, nebudem tvrdiť, že je to v poriadku, lebo mi je teplo. Videl som možno stovku, možno dve rôznych dokumentov o udalostiach 11. septembra 2001 a páde WTC. Všetky sa snažili analyzovať udalosti toho strašného dňa, ale ani jeden nepodporil oficiálnu verziu udalostí, ktorá bola šírená médiami a zástupcami Bieleho domu. Vyjadrovali sa svedkovia, vedci, analytici – ale oficiálne miesta mlčali. Prečo, ak sa jednalo o konšpiráciu a nezmysly ? Prečo niekto nevytiahne dokumenty a jasne nepovie – sú to sprostosti ? Kto mlčí, ten svedčí – tak sa hovorilo za môjho detstva. A mlčia obvykle len dva druhy ľudí – prví nemajú argumenty, a druhí sa boja pravdy.
Naozaj nám nevadí smrad, ak je teplo ?
Omyl, čoskoro ani teplo nebude. Len ten smrad ostane. Alebo veríte, že si tých našich géniov niekto vezme po tom, čo túto krajinu úplne zdevastujú ? Omyl, tých nám nechajú na krku, aku pomník našej bezhraničnej naivity a hlúposti. Sovieti nás zatiahli do pokusu socializmu, demokrati do vojenských konfliktov, vyvolaných na základe klamstiev a podvodov. Prepad stanice v Gliwiciach bol zámienkou na napadnutie Poľska fašistickým Nemeckom. Pád WTC bol zámienkou na napadnutie Iraku a Afganistanu, a bombardovanie iných krajín. V čom bol rozdiel ? Asi len v čase … kedy sa tieto zločiny udiali.
Zabiješ jedného, si sprostý vrah, ktorý skončí vo väzení … zabiješ miliony, si dobyvateľ (demokrat a bojovník za slobodu) a skončíš v učebniciach …
Dnes máte za teroristov ľudí, ktorí odmietajú kult klamstva a násilia, odmietajú krvavú kultúru mamonu a pseudodemokracie, ale zajtra to môžete byť práve vz, ktorí sa zobudíte a začnete bojovať proti porobe tejto krajiny a označia vás – za teroristov. A čo spravíte potom ? Mimochodom, aj fašisti označovali domáci odboj ako banditov a teroristov – mení sa len doba, ale slová ostávajú.
Bojovník z internetu …
Tak ma nazval jeden diskutér. Hm … lenže, kto sa môže hanbiť viac – ja, ktorý bojujem proti nadvláde mamonu a klamstiev aspoň slovom, alebo ten, kto sa nezmôže na viac, ako prisluhovanie mocným, lebo má strach ? Ten, kto obhajuje viditeľné klamstvá a zavádzanie obyčajných ľudí ?
Zlo si vždy hľadá nepriateľa – včera to boli Sovieti, dnes moslimovia, zajtra Rusi a o mesiac ? Možno práve my … však vojny sú taký skvelý kšeft, nie ?