Veru, prestaňte všetci tárať o tom, čo má urobiť Brusel, aby zastavil Putina na agresívnom pohybe po (vlastnom) území, a chlapsky ukážte, ako sa to má robiť. Jasné, mám na mysli to, aby ste ukázali, ako sa robí dôsledné embargo voči Rusko – ukážte to našim politikom svojim poctivým príkladom.
Prestaňte používať všetko, čo je závislé na ruskom plyne – sporáky v kuchyniach, kúrenie v domoch … prestaňte používať všetko, čo je závislé na ruskej rope – nielen autá, ale aj výrobky, pri ktorých produkcii sa používa ropa. Zbavte sa všetkého, čo pochádza z ruskej železnej rudy. Proste, dôsledne očistite svoju domácnosť od všetkého, čo môže mať i maličkú spojitosť s Ruskom … a ukáte nám všetkým, ako si predstavujete zodpovedný prístup k Rusku a jeho politike.
Problém ? Zima v dome ? No a ? Hlavne, že pomôžete demokratom v Bruseli, a “ hrdinovi “ v Kyjeve, nie ? Chodíte do práce pešo ? No a ? Však je to pre dobrú vec, nie ? Museli ste svojmu dieťaťu vystrúhať drevenú tabuľku a zohnať kriedu ? Však mu to vysvetlite a určite pochopí vaše humánne ciele. Len mu nesmiete povedať, že chodí v sukničke z trávy a býva v zemľanke len preto, že jeho tatkovi vôbec nevadilo vraždenie v Iraku, Afganistane, Sýrii či Líbyi, ale nesmierne mu vadí mierové riešenie v otázke Krymu, prijaté v súlade s pôvodnou zmluvou medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá okrem iného hovorila, za akých podmienok si môže Kremeľ uplatniť právo na územie Krymu. Veru, tou zmluvou, na ktorú všetci priatelia demokracie a zástancovia rešpektovania dohôd kašlú, a tvária sa, akoby ani neexistovala …
No … čo je ? Prečo sa zlostíte ? Však vám len syn alebo dcéra povedali, že ste osol. Vari klamali ? Nie je pravdou, že len osol predá svoju rodinu v záujme cudzieho kapitálu a rozširovania moci ? Nie je pravda, že len osol nadáva na človeka, ktorý chráni záujmy vlastného národa a naopak podporuje zločinca, ktorý bezdôvodne bombarduje cudzie územia a vraždí obyvateľov krajín, ktoré neprejavili voči nemu žiadne nepriateľské úmysly ?
No … čo, ste chlapi ? Viete si stáť za svojimi jedovatými slovami na adresu Ruska, a ukázať, že viete nielen prázdno a v bezpečí nadávať, ale aj principiálne konať ? Sotva … lebo pes, ktorý šteká, nehryzie.
Vaša minulosť je priehľadná ako plesnivá saláma v igelitovom vrecku. Nadávate na socializmus, nadávate na Rusko, nadávate na tých, ktorí si dovolia prejaviť svoj názor a vzoprieť sa diktátu mocných … nadávate, lebo sami nemáte na to odvahu, a to ani na zdanlivom anonymnom pieskovisku. Koľkých som vyzval – napíšte blog, podeľte sa s nami o svoje myšlienky a ukážte, čo vo vás je. Napísali ste ? Nie. Mlčali ste … a hľadali výhovorky, ako jeden z diskutérov, ktorý nemá čas na napísanie jednoduchého príspevku, ale má čas celý deň visieť na sieti a rozdávať jedovaté pľuvance na všetky strany. Hrdina …
Okiadzte sa dymom spomienok na novembrové udalosti pred rokmi, hrdinsky dvíhate ruky a kričíte – zvrhli sme ich, môžeme byť na to právom hrdí. Práááásk … a dnes som objavil jedného z roduverných bojovníkov za demokraciu, a skoro som sa smiechom zadusil. Býval kedysi predsedom triedy a nosi stále so sebou taký malý slovníček. Dlho sme nechápali, čo si do neho stále čmára, a ani nám nešlo do hlavy, prečo po jeho zápiskách skoro vždy nasledoval nejaký problém. Až neskôr sme pochopili … na koberčeku o vedúceho pracoviska, ktorý nám opakoval vtip na istého tajomníka strany, ktorý počulo len niekoľko ľudí … a náš spolužiak.
Sedel som dnes v kaviarni a pozeral po internete spravodajstvo. Niekto mi neustále vypisoval provokačné komentáre, a opodiaľ pri jednom stolíku sa večne vyškieral akýsi chlapík. Aj s kamarátom sa bavili pri káve, ako vytáčajú diskutérov. Nadávky na bývalý režim striedali s opovržlivými poznámkami na jednu bloggerku, ktorú by najradšej poslali na – doživotie. Veru … bola to zábavná šou, ale až od chvíle, ako som ho spoznal. Kariéristu, udavača, kandidáta niekdajšej (dnes podľa neho zločinnej) štátostrany, šplhúňa … akého som už nikdy nestretol. Dnes vystupujúceho hádam pod desiatimi prezývkami … a horlivo obhajujúceho Brusel a politiku únie.
Veru, napadlo ma – mám ťa. Smiali sme sa s kolegami … nikdy by som neveril, že Kremeľ sa nachádza niekde v Belgicku … nie, nenachádza, to len niekto zmenil modlu, lebo pôvodná sa mu už nehodila. Prezliekol kabát … lenže, nepochopil, že zmena oblečenia nemení charakter človeka. Aj napriek zmenenému hávu ostal tým, či predtým bol – karikatúrou človeka. Alebo kreatúrou ? Nech sa rozhodne, určite sa spozná.
Takže, budeme chlapi … nie ? Prejavíme charaktery a odhodlane v tieto pamätné dni podporíme embargo proti Rusku. Založené na klamstvách a intrigách ? No a ? Však môjmu spolužiakovi to nevadilo predtým, prečo by mu to malo vadiť teraz, nie ?
Nie, nie, nie … krikľúni nemajú odvahu na činy. Stoja len v úzadí a provokujú ostatných – ak sa podarí, pridajú sa … ak nie, pobúrene natiahnu ruku s obviňujúcim prstom – to bol on !!! Hrdinovia … ?