Neviem, ale možno som zle rozumel, že niekto chce presadiť zákon o zavedení zodpovednosti za škody, spôsobené pri výkone verejnej funkcie. Priznám, už ma nebavia tieto politické tance a vyslovené podvody na voličoch a obyvateľoch tejto krajiny.
V tejto krajine máme totiž právne normy, ktorými sa riadia pracovné vzťahy, náhrady škôd, spôsobených zamestnávateľovi a podobne. Máme Zákonník práce, Občiansky zákonník a množstvo iných noriem a predpisov. Máme dokonca aj Trestný zákon. Vo vzájomnom prepojení tieto normy zaktovujú priamu zodpovednosť za akýkoľvek druh škôd, ktoré môže spôsobiť zamestnanec zamestnávateľovi a naopak. Takže – zhrnuté a podčiarknuté, ak chce niekto predložiť nejakú prevratnú normu, spojenú so zodpovednosťou za škody, spôsobené výkonom funkcie štátu, tým vlastne potvrdzuje, že do dnešnej doby sa úmyselne a cielene ignorovali platné zákony, ktoré tieto problémy riešili a riešia.
A ľudia majú toho plné zuby. Niekde tu sú aj korene pádu SDKU-DS, strany, ktorá v mene morálky, korektnosti a zodpovednosti povýšila klamstvo a intrigy na bežné pracovné nástroje. Strany, ktorá bola pri vzniku troch vlád so slovami – voľby sme vyhrali … hoci táto strana nikdy žiadne voľby nevyhrala. Strany, ktorá neváhala zosmiešniť Slovensko na medzinárodnej scéne nomináciou bývalého premiéra na post ministra zahraničia. Strany, ktorej člen a jeden z najvyšších predstaviteľov sa verejne postavil proti predsedovi vlády, aby uchránil záujmy priateľa a nominanta, ktorého kroky pri výkone funkcie boli viac než pochybné. Strany, ktorá sa prvý raz dostala do parlamentných lavíc švindľom, ktorý sa v slušnej spoločnosti netoleruje. A zakotvila do slovenského verejného života dodnes trvajúci, absurdný precedens, kde poslanec môže zaujať miesto v snemovni ako člen jednej strany, ktorá ho postavila do volieb, a skončiť ako poslanec strany, ktorá v čase volieb – neexistovala.
Nikdy a nikto nezabudne, že toto všetko padá na plecia rozpadajúcej sa SDKU-DS. Nikdy a nikto nezabudne, že práve nominanti tejto strany stáli za absolútnym rozvratom hospodárstva tejto krajiny, a jeho výpredajom do rúk rôznych špekulantov, pod heslom – štát je zlý vlastník. Lenže – štát síce vlastní, ale nespravuje. Spravujú politickí nominanti, ktorí sa napríklad škandálnym výberom tretieho operátora GSM postarali, že sa svojho času platilo za mobilné telekomunikačné služby aj v Somálsku menej, ako na Slovensku.
Ak SDKU-DS padne, bude to dobrá správa pre Slovensko. Iste, všetci dobre vieme, že mnohí jej predstavitelia sa potichu rozutekajú do iných strán, aby znova skúšali parazitovať na peniazoch tých, ktorých dlhé roky klamali – občanov tohoto štátu.
Avšak – kedykoľvek sa pozriete na kandidátku nejakej strany, a zbadáte tam týchto ľudí, skúste si spomenúť, že nevedeli riadiť vlastnú stranu, a chcú riadiť celý štát – aká je šanca, že to zvládnu ? Podľa mňa – žiadna. Napokon, dôkazy o tom máte z minulosti.
Niekto povie, že zásluhou tejto strany sme v únii a NATO. Môj pohľad na tento “ úspech “ je taký, že raz príde doba, v ktorej to budeme pokladať za zločin, spáchaný na tomto národe. Niekto hovorí – vstúpili sme do Europy, ja hovorím – v Europe sme dávno boli a nemuseli sme pre to nikde vstupovať. Naša kultúra a vzdelanosť je oveľa staršia, ako kultúra tých, čo nás chcú poučovať o civilizovanom správaní.
Na záver … tento príspevok nie je o strane SMER-SD … takže, čo tak konečne skúsiť diskutovať k téme, a prestať si liečiť komplexy menejcennosti ?