Strach . . . tiahne Bruselom a Washingtonom

22. novembra 2014, cudzinec, Nezaradené

Na začiatku bola ambícia ovládnuť svet, prekvapený rozpadom ZSSR a východného bloku. Dnes je realitou strach … pretože pôvodný plán vôbec nevychádza podľa predstáv adeptov na svetovládu.

Nikomu nerastú stromy do neba. Museli to pochopiť mnohí dobyvatelia v minulosti, a čoskoro to pochopia aj tí súčasní. O čom médiá nehovoria ? O nedávnom proteste v Kyjeve a prejave otvoreného odporu nielen proti prezidentovi Porošenkovi, ale hlavne proti ukrajinskému Himmlerovi – Jaceňukovi. Politikovi, ktorý vykrikuje o totálnej vojne proti Rusku, a nakoniec zbabelo uteká pred obyvateľmi Kyjeva, ktorí chcú vedieť, kedy budú potrestaní vrahovia ich detí na Majdane … lenže, môže Jaceňuk priznať, že vrahovia boli v jeho službách ?

Zlé jazyky tvrdia, že na Ukrajine dovolenkuje okolo osemtisíc ruských vojakov. Na druhej strane mlčia, že na rovnakej Ukrajine dovolenkuje okolo dvadsaťtisíc vojenských inštruktorov z rôznych krajín, najmä však USA a Veľkej Británie. Kde je pravda ? Nevedno, lebo tej sa boja všetci – Kyjev, Kremeľ, ale aj Brusel či Washington. Ako môže Obama priznať, že americké vojnové lode pri ruskom pobreží počas olympiády v Soči neboli náhodne, ale cielene … a členovia ich posádok chystali pôdu na ukrajinský prevrat. Veru, dnes to už všetci volajú prevratom, hoci ešte nedávno zarputilo tvrdili, že to bolo ľudové povstanie.

Potichu sa objavuje v ústach to strašné slovo – vojna. Nie na Ukrajine, ale na celom starom kontinente. Strach tiahne štátmi, len politické špičky sa tvária, že sa nič nedeje. Bodaj by aj nie, však v každej vojne bojovali obyčajní a bezmenní ľudia, kým krvaví psi, čo konflikt vyvolali – sedeli v neutrálnych krajinách pri šampanskom a kaviári, a počítali straty. Na ľudských životoch ? Zbláznili ste sa ? Rátali straty na bankových kontách, ľudia ich netrápili vôbec, ani ich osudy. Však sa zase vyhlási kríza, utiahnu opasky (teda u plebsu) a bude, nie ?

Do Kyjeva lietajú americké i západoeuropske delegácie. Z lietadiel vystupujú hrdo a so širokými úsmevmi, ktoré však pri pohľade na ulice mesta rýchlo strieda zdesenie a strach. Naposledy tak vyzeral americký viceprezident – ako syn riaditeľa vápennej jamy. Rýchlo zistil, že aktéri prevratu nemajú pod kontrolou absolútne nič, a v uliciach proti nim rastie nenávisť. Zatiahli krajinu do vojny, a dnes je tam oveľa horšie, ako za vlády Janukovyča.

Ukrajinci sa chceli oslobodiť od oligarchov, zmeniť podstatu vzťahov s Ruskom a hľadať cestu k prosperite, bez korupcie. Dnes zisťujú, že namiesto úvah o členstve v únii ich niekto chce zatiahnuť do iného “ lágra “ s názvom – NATO. Zisťujú, že pomoc Bruselu a MMF bola poskytnutá s jediným cieľom – ovládnuť ich krajinu. Dnes sa od nich žiada, aby rozpredali všetko, čo vlastní štát, otvorili sa západným firmám a vytvorili vhodné podnikateľské prostredie, čo už poznáme aj z vlastnej skúsenosti – tvrdé a bezohľadné podmienky pre domáce firmy, a naopak množstvo výhod pre zahraničné subjekty, vrátane podnikania bez platenia daní. Kam táto cesta vedie, to by vedeli povedať nielen Slováci.

Sú im prisľúbené aj nové balíky medzinárodnej pomoci, o jednom z nich bol jednať napríklad viceprezident Biden. Nikto však nehovorí o tom, že podmienkou poskytnutia tejto pomoci je uzatvorenie viazaných zmlúv, kde budú dodávateľmi výhradne tie spoločnosti, ktoré doporučí Brusel a Washington. Výsledkom budú predražené nákupy rôznych komodít, ktoré by si vedela Ukrajina zabezpečiť aj lacnejšie. Takže, ako to asi bude vyzerať ? Predstavte si, že vám niekto ponúkne ako výhodný kšeft kúpu piva – doma ho máte za jedno euro a on vám ponúka to isté – za desať eur. Takto funguje medzinárodná pomoc v praxi. Mimochodom, viete, že skoro tristo milionov dolárov pomoci USA pre hladujúci Sudán sa zmenilo na dodávky zbraní, streliva a len 14% z celkového objemu pomoci išlo na potraviny, ktoré boli – po záruke ? A teda nepredajné na americkom trhu.

Avšak, stalo sa niečo, s čím nikto nerátal. Veci sa nevyvíjajú tak ľahko, Ukrajinci pochopili, o čo v ich krajine ide. A začínajú komplikovať život dvom hlavným zradcom svojej krajiny – Porošenkovi a Jaceňukovi. Netúžia do dlhej a krvavej občianskej vojne. Taká je realita, tu sú korene strachu … ligotajúceho sa v očiach zástupcov Bruselu a Washingtonu. Hoci sa za hranicami Ukrajiny informácie dôsledne filtrujú, všetko sa utajiť nedá. Ukrajina začína chápať plány zradcov … a prichádza búrka.