Nie, tých tam nikto nenájde. Ale, niekde pri srdci máte iný rodný list – rodný list, či rodné listy vašich detí. Detí, ktoré potrebujú nielen vašu pomoc a ochranu, ale sú aj odkázané na to, čo po vás zdedia. A čo zdedia dnešné deti ? Vykradnutý štát, a zahraničných podvodníkov, ktorí neustále naťahujú ruku a hovoria – ak nezaplatíš, odídeme. Toto im chcete zanechať ?
Istá spoločnosť dostala dotáciu – na vytvorenie pracovných miest. V prepočte vychádzalo, že na každého pracovníka dostala 740 € na každý mesiac. Ale čistá mzda bežného pracovníka v tejto spoločnosti je 377 €, vrátane rôznych príplatkov a tzv. odmien. Skúste si teda vypočítať, koľko finančných prostriedkov dáva na mzdy pracovníkov táto spoločnosť zo svojej činnosti. Ostanete v šoku … pokojne môžete konštatovať, že nedáva – nič.
Potom sa nemôžete diviť, že štátna pokladňa zíva prázdnotou. Vyššie spomínaná spoločnosť totiž dostala nielen dotácie, ale aj iné úľavy, napríklad na daniach. Nie je to skvelý kšeft ? Dane – nula. Mzdy – nula. Pozemky na vybudovanie prevádzky – za symbolické euro. Má to len jeden “ maličký “ nedostatok – slovenský podnikateľ nemá šancu, aby podobné výhody získal. Ten ich môže len – financovať. Presne tak – šikanovaný a dôsledne kontrolovaný nahlúplymi úradníkmi, ktorí často ani nevedia, čo vlastne kontrolujú. Aký to má zmysel ?
Presne – žiadny. Investori totiž žiadne miesta nevytvorili, tie vytvorili daňoví poplatníci v tomto štáte. Investori sa len priživujú, nič viac. Presne tak, ako svojho času v iných krajinách, kde v prípade potreby dokázali zafinancovať aj štátne prevraty, či zavraždenie nepohodlných politikov. Nie, u nás sa zatiaľ nič také nedeje … ale dokedy ? To nie je ťažké odhadnúť – len dovtedy, kým sa nevzoprieme. Ako to bude vyzerať v prípade odmietnutia nejakých požiadaviek, to dnes môžeme pozorovať na príklade nášho suseda v Budapešti. V. Orbán si dovolil prijať rozhodnutie v prospech krajiny a neprospech záujmov Bruselu a Washingtonu, a reakcia na seba nedala dlho čakať. Komické obmedzenia pre niektorých štátnych činiteľov … prijaté veľkými demokratmi. Naozaj ? Kde sme to skončili, ak prijímame morálku zločinca a vraha ?
O čom je podnikanie ? Chcete povedať, že spoločnosti, ktoré majú pravidelne stratové priznania k dani, alebo vyplácajú minimálne mzdy – sú na to m naozaj zle ? Omyl, systém je zlý. A nikto ma nepresvedčí, že za vznikom a podporou tohoto systému nie je korupcia. Ak by konali predstavitelia štátu v prospech svojich občanov, nebudú ich ožobračovať v prospech privandrovalcov a podnikateľského odpadu. Však si pozrite minulosť investorov na Slovensku – sú ako vandráci, putujú z jednej krajiny do druhej, a vždy sa poberú inde, sotva vyčerpajú všetky možné druhy výhod. Podvodníci a špekulanti, nič viac.
Ak chcete výplatu, musíte si ju odpracovať. Ale v ich prípade príde najprv odmena, a potom (možno) práca. Je to normálne ?
Nie som proti výhodám a benefitom, ale tým, ktorí sú pre krajinu a ľudí – prínosom. Najprv prines – potom žiadaj. Zaplať daň a my ti časť vrátime. Nie však tak, že neplatíš nič a my ti ešte budeme dávať, aby si mal viac – však to je zvrátené.
Pobúrenie … však som navrhol orientačné mzdové tabuľky, nie povinné. Lenže – najviac sa proti tomu ohradzujú práve tí, čo nikoho nezamestnajú, alebo tí, čo zásadne vyplácajú len minimálnu mzdu … ani o cent viac. Každý rok si kúpia nové auto, nehnuteľnosti zbierajú ako známky, ale pri výplatách – je stále kríza. Podvodníci … vari si myslia, že si to vezmú do hrobu ? Omyl … tetka smrtka korupciu nepozná.
Predstavme si – zakotvime do zákona 50% daň z príjmu pre podnikateľské subjekty. A následne prepojme so systémom úľav, ktorý bude presne definovaný a jasne nárokovateľný, bez možnosti zásahu úradníka. Rozdeľme povolania podľa náročnosti, vplyvu na zdravie, vzdelania a podobne. A následne vypracujme tabuľky platov.
Ak niekto platí doporučenú tarifu podľa tabuľky, klesne mu daň z príjmu na 20%. Ak platí viac, bude klesať daň rovnomerne s rastom vyplácanej mzdy, pričom ako základ poslúži najnižšia mzda v rámci subjektu. (priemer nie, lebo vieme, ako sa to robí – manažéri si stanovia také príjmy, že robotník za pásom má v priemere 1 000 € mesačne, hoci dostáva sotva polovicu) Kto platí menej, ako doporučenú tarifu, tomu bude zase stúpať výška dane z príjmu. Ak je v strate, ale jeho ročný obrat prekročí milion eur, určiť mu paušál na zaplatenie vo výške jednej tretiny z obratu. Však poznáme špekulantov, ktorí plodia straty ako na bežiacom páse. Mimochodom, nikdy vám neprebehlo hlavou, ako môže fungovať spoločnosť, ktorá je desať rokov v strate ?
S dotáciami naložiť obdobne. Nijaké dotácie vopred, ale len podľa toho, koľko ľudí spoločnosť zamestná, a ako ich platí. A žiadne preplácanie mzdy v plnej výške, ale len príspevok na jej časť – napríklad 30%. Zbytok musí zaplatiť zamestnávateľ, ak na to nemá, nech nepodniká. Alebo chcú všetci tvrdiť, že tovar a služby rozdávajú ako charitu a nič z toho nemajú ?
Systém sa dá vypracovať, len treba chcieť. A chcieť, to znamená prinútiť politikov, aby konali tak, ako sľubujú – v prospech štátu a národa. Alebo si radšej počkáme na bumerang, ktorý sa nám vráti, ako budú odchádzať do dôchodkov generácie 70.-80. rokov ? Na chvíľu, v ktorej zistíme, že sme úplne na dne ?
V jednej bájke sa spomínala mulica a sedliak. Vozil na nej kože ku garbiarovi. Mulica nosila, sedliak bohatol a chcel čoraz viac. A tak nakladal, nakladal … až jedného dňa sa mulica zvalila a zdochla. A sedliak ? Kým mal z čoho, akosi žil … a potom, tiež zdochol – hladom. Bol taký skúpy, že novú mulicu nekúpil … a sám nosiť nevládal. Sem sa chceme dostať ?
Naozaj niekto verí, že tá potemkinova dedina s Bruselom na čele má budúcnosť ? Omyl, nikdy ju nemala a svoju úlohu skončí, ako sa podarí silným krajinám ovládnuť tie menšie a slabšie, zlikvidovať ich hospodárstvo a urobiť ich závislými na vlastnej vôli. Alebo ste už zabudli na nemecký plán dvojrýchlostného eura ?
Poctivý sa vyšších nákladov na mzdy báť nemusí … toho sa boja len špekulanti a podvodníci. A tých na Slovensku – netreba. Máme dosť aj vlastných …