Je skutočne vynikajúcou správou, ak sa dozviem od zástupcu NDS, že úsek diaľnice medzi Trnavou a Bratislavou je akýmsi “ riešením z núdze „, ktorého rozsah nie je známy – a tak si síce platím za diaľnicu, ale musím jazdiť ako na obyčajnej okreske … nehovoriac o obludných radoch na vjazde do Bratislavy, kde bežne stratím aj hodinu.
Je skvelou správou, ak ma zastaví policajt pri výjazde z R1 na Hronskú Dúbravu, a medzi rečou sa dozviem, že ak vychádzate od Budče a chcete sa dostať na Hronskú Dúbravu, alebo Banskú Stiavnicu, musíte si platiť diaľničnú známku, hoci v rozpore so zákonom je spoplatnený úsek, ktorý sa nedá obísť primeraným spôsobom. Primeraný spôsob ? No, nepokladám za primerané, ak niekto očakáva, že by vodič tento úsek obchádzal tridsaťkilometrovou obchádzkou pre dva-tri kilometre, alebo si platil známku pre využitie rovnakého úseku. Nehovoriac o tom, že napríklad zvolensko-žiarsky úsek R1 neplní žiadne kritériá, ktoré by mala plniť rýchlostná cesta, alebo diaľnica. A nehovoriac o tom, že napriek mnohým upozorneniam nie sú dodnes vyznačené súbežné cesty (zrejme preto, aby jednoducho vodič musel zaplatiť). Podobný stav je aj na žarnovickom úseku v smere na Novú Baňu. Opäť spoplatnený úsek, opäť nevyznačená alternatívna komunikácia, a navyše – táto komunikácia by mala byť cestou I. triedy, čo už naozaj nehrozí.
A tie úžasné riešenia … úplná nádhera. Napríklad pod Strečnom, kde je v pravom pruhu sedemdesiatka, v ľavom pruhu lietajú okolo vás autá ako na nejakej súťaži a vytrubujú – čože si to ten sedlák dovoľuje ísť prikázanou rýchlosťou ? Nevidí, že my sa ponáhľame ?
Za posledné dva týždne som mohol byť trikrát na ceste k onej pravde … ľudovo povedané, na ceste hrať kanastu s anjelmi.V prvom prípade nejaký šialenec letel na oktávii combi medzi dvoma obcami rýchlosťou nie veľmi vzdialenou od magickej dvestovky, a bezmála zmasakroval autá, ktoré čakali na križovatke, aby mohli odbočiť … preletel okolo nich bez ohľadu na smerovky, oznamujúce ich úmysel odbočiť vľavo, ostrovček za križovatkou vzal v protismere a zmizol v diaľke. V druhom prípade si dvaja majitelia luxusných autíčok povedali, že obmedzenie v obci majú na háku, a predbiehali v protismere – proti nákladným autám s nadrozmerným nákladom. Všetci museli brzdiť ako o život, aby ich nepreválcovali. Nejaká prednosť na križovatke ? A na čo, proste ju preleteli a bolo. V treťom prípade som sa nad ránom vracal z Budapešti, a išiel som v smere Dudince – Krupina – Zvolen, s pokračovaním na Lučenec. Trúbením ma obšťastnili profesionáli z Poľska a iných krajín, pre ktorých prikázaná rýchlosť v obci jednoducho neplatí, a zdržaním zase dve policajné hliadky, ktoré asi nemali nič na čítanie – a tak čítali moje papiere. Však je to v mene bezpečnosti na cestách, nie ?
Jednoducho – úžas. Rovnaký, ako v prípade jedného známeho. Kontrolou svojich písomností zistil, že mu skončila zmluva o životnom poistení a mal už dávno dostať vyplatenú cieľovú sumu. Presnejšie – pred vyše rokom. Chyba lávky … zavolal do poisťovne, kde sa mu na zákazníckej linke ozvala mechanická teta, vymenovala voľby a počkala na jeho rozhodnutie – a nakoľko chcel hovoriť s operátorom, opäť chvíľa čakania a následne oznámenie, aby zanechal odkaz. Za tri týždne sa na zákaznícku linku nedovolal vôbec, a tak kontaktoval sekretariát poisťovne, kde sa dozvedel, že ho prepoja na operátora, hoci chcel hovoriť s niekým, kto má na starosti likvidáciu poistných zmlúv. Lenže – ani prepojenie nepomohlo, opäť sa ozval odkazovač. Opäť hovor na sekretariát, kde mu nejaká bezmenná teta povedala, že mu žiadny kontakt na zodpovedného pracovníka nedá, a má si napísať písomnú žiadosť o likvidáciu poistnej udalosti, ktorou je dožitie. Márne podotkol, že podmienky na zmluve majú podľa zákona prednosť pred všeobecnými podmienkami, tetušku to nezaujímalo – kontakt nedostanete, a vy ste na chybe, hoci v zmluve a zákone je to inak. Zodpovedné osoby sú proste zabarikádované za múrom mlčania. A čo teraz ? Sťažovať sa, alebo pristúpiť na hru s poistnou udalosťou, čo je jednak absurdnosť, a jednak legitimizácia zanedbania povinností poisťovne, lebo v zmluve je uvedené, že po skončení dohodnutej doby – bez meškania vyplatí cieľovú sumu v prípade dožitia … blá, blá, blá.
Pekne nám funguje naše malé Slovensko … proste paráda. Vraj sa zhoršuje podnikateľské prostredie, a zahraniční investori uvažujú o odchode. Veru, zhoršuje – benefity využili, ľudí odrali a dane neplatili … ale časy ryžovania končia a tak treba poslať karavánu niekde inde – tam, kde ich ešte nepoznajú. Len na okraj – viete, že tieto spoločnosti sa podobne chovali všade, kde boli ? Starý švindeľ – daj, čo môžeš a potom – zbohom. No, možno by sme sa k nim mali chovať rovnako pozitívne – zabaviť im majetok, zablokovať účty v bankách, a poslať ich z tejto krajiny holých-bosých s konštatovaním – včera bolo hoj a dnes – oj. Prípadne pridať na cestu aj poriadnu nakladačku, aby sa radšej nevracali. Však mali byť dostavané Mochovce – nie sú. O odchode vraj uvažuje aj RWE … áno, presne o tejto spoločnosti nám ešte nedávno jej externí partneri tvrdili, že preberá nášho dodávateľa, a ak nepodpíšeme zmluvy – ocitneme sa bez dodávok energií. Klamstvo za klamstvom. Týždeň trvalo, kým sme sa dopátrali k tým, čo stáli niekde v pozadí a profitovali na tomto zavádzaní ľudí, lebo samotné RWE sa od ich konania dištancovalo – ale na druhej strane, ani poriadne nevedelo, kto chodí v jeho mene “ ponúkať “ tzv. zľavy. A ajhľa – vraj chcú odísť ?
Dočasné či náhradné riešenia. Banky sa ozdravili z dôchodkových fondov počas pravicových vlád, a dodnes nikto nepovedal, či sa tie peniaze vrátili. Ale súdiac podľa predaja bánk pod cenu – určite nie. Strategické podniky lietajú z ruky do ruky, niekde je dokonca štát väčšinovým vlastníkom, ale menšinový mu napriek tomu nevypláca dividendy, hoci je spoločnosť v zisku … čo sú to za zmluvy ? Toho, čo ich uzatváral, treba zavrieť a zahodiť kľúč … alebo rovno popraviť za ekonomickú vlastizradu.
Hm … človeče plať a mlč. Krédo dnešnej doby. Doby zlodejov, špekulantov a podvodníkov. Denne prechádzam okolo opustených, tmavých okien priemyselných i poľnohospodárskych areálov, kde kedysi pracovali ľudia. Všetko sa rozpadá, lebo to nemalo “ vraj “ perspektívu. Vari ľudia prestali jesť ? Prestali sa obliekať ? Nie … ale, ako asi môže vyzerať hospodárstvo, vedené “ odborníkmi „, ktorí nemajú žiadnu prax, žiadne výsledky … len politické pozadie ?
Tak, ako vyzerá slovenské … hlavne, že oni zakladajú jednu stranu za druhou, lebo ich neodolateľne priťahuje vízia oslovenia – predseda. A vízia pohodlného príjmu z parlamentnej stoličky, kde sa môže všetko – dokonca aj sedieť vtedy, ak niekto opustil tých, čo ho na miesto dostali a založil si niečo, čo neprešlo voľbami. A hrdo to zastupuje v parlamente – je to on, fiškus.
Nechali ste sa osprostiť “ zmanipulovaným “ referendom na Kryme, ktoré vlastne ani nemuselo byť – na pridruženie územia k Rusku, lebo zmluva dávala túto možnosť legitímne ? Tak si položte otázku, prečo vám nevadí rovnaká manipulácia s voličom, s vaším hlasom – však niekto hovoril a robil niečo úplne iné, ako dnes, po získaní funkcie. Však niekto sa prezentoval ako zástupca toho, čo ste trošku poznali a dnes vystupuje ako zástupca toho, čo neexistovalo. Akým právom ?
Právom mlčania a dočasných riešení. Tých, ktoré tolerujeme, hoci nás zbedačujú.