Nemôžem za to, možno som mal v živote smolu, ale vo chvíli, ako stretnem kresťana-katolíka, ktorý sa honosne nesie do svojho svätostánku, mám tú smolu, že skoro vždy to je niekto, kto je praktizujúcim veriacim len počas omše – a v bežnou živote, nedá sa to inak povedať, peknou – sviňou. Ospravedlňujem sa týmto užitočným domácim zvieratám, že som ich tak urazil.
Je mi úplne jedno, kto a čo vyznáva, alebo s kým sa stretáva, či do akého klubu chodí. Je to každého osobná vec. Nie je mi však jedno, ak niekto skúša zasahovať do života iných ľudí, ktorí jeho názory nezdieľajú a pokúša sa im za každú cenu vnútiť svoje myšlienky. To už pokladám za obťažovanie, a dovôd na zamyslenie – či sa náhodou nejedná o sektu, alebo niečo podobné.
Stáli pred obchodom dvaja. Mali pred sebou stolček, na ňom hárok papiera, a zbierali podpisy pod petíciu, ktorej cieľom bol zákaz nedeľného predaja. Nedalo mi, a opýtal som sa – prečo im to vadí ? Nebudem opakovať všetko, čo povedali, zhrniem to do niekoľkých slov – je to v rozpore s ich vierou a Božím nariadením. A tak mi opäť nedalo, a znova som sa opýtal – a kde beriete istotu, že je to v rozpore s presvedčením ostatných ? Odpovedali zložito, zjednoduším to – nevedia, čo činia a my im chceme pomôcť, aby sa dostali do Kráľovstva nebeského a milosti Božej. Posledná otázka – a pýtali ste sa tých ostatných, či majú záujem o tento druh vašej pomoci ? Nie … oni vedia, že určite majú záujem … a išiel som radšej preč.
Na začiatok – zmluvu s Vatikánom pokladám za zločin a neplatnú. Podobne sa staviam aj k zmluve v súvislosti s europskou úniou či NATO, nakoľko čas ukázal, že členstvo v týchto inštitúciách je o úplne niečom inom, a pravidlá neplatia pre všetkých rovnako, čo pokladám za podvod.
Myslím, že ľudia vedia presne, čo činia. Ak niekomu vyhovuje nakupovanie v nedeľu, alebo je na to dokonca odkázaný – ako napríklad naša staručká suseda, ktorá v zime nevychádza prakticky na ulicu, a nakupuje len v nedeľu, lebo vtedy prídu jej deti – je to každého osobná vec. Niekto často operuje výhradou svedomia (a nie sú to len lekári), a na to mám vždy rovnaký názor – ak mu svedomie bráni plnohodnotne vykonávať povolanie, mal by ukončiť pracovný pomer a nájsť si inú prácu. Pravidlá majú byť pre všetkých rovnaké, a priznám – aj z vlastnej skúsenosti viem, že niektorí používajú výhradu svedomia skôr ako nástroj pre naplnenie vlastných potrieb. Zažil som tento problém s novým kolegom, ktorý najprv bez problémov podpísal zmluvu, kde sa jasne definoval spôsob a čas výkonu práce v našej spoločnosti, a už po niekoľkých týždňoch vyťahoval výhradu svedomia, že na nedeľné služby či vo sviatok chodiť nemôže, lebo je to v rozpore s jeho presvedčením. Pritom jasne poznal nároky pracovného miesta, na ktoré nastupoval – a tak som to vyhodnotil ako účelové konanie, navyše kombinované s vedomím zatajením skutočností, ktoré mohli mať vplyv na uzatvorenie pracovného pomeru – a rozlúčili sme sa. Výsledok ? Bohabojný kresťan – katolík chodí po okolí a všade rozpráva, že som neznaboh a Boh ma potrestá. Nuž … ten zrejme odpúšťa len počas spovede a všetko … taká je jeho viera.
Neviem, či týchto ľudí môžem nazvať kresťanmi. Neviem, ani čomu vlastne veria – ako som spomenul, skúsenosť ma v nejednom prípade naučila, že od pondelka do soboty klamú, ubližujú a robia všetko možné (hoci aj v rozpore s prezentovanou vierou), a v nedeľu – kajajú sa a je odpustené – a od pondelka ide zase všetko v starých koľajach. Podrazy, klamstvá, však príde nedeľa, nie ?
Takže – skúste sa zamyslieť. Presne tých mám na mysli, čo aj tu na diskusii majú denne v perách Boha a pritom vedome šíria klamstvá, zavádzajú a intrigujú – či provokujú ľudí, aby sa tak zbavili oponentov, na ktorých v diskusii jednoducho nestačia. Ak verejne prezentujete, že ste veriaci – napríklad kresťania – správajte sa podľa toho. A rešpektujte, že ostatní nemusia zdieľať vaše presvedčenie a majú právo nielen na iný názor, ale aj iný spôsob života. Nevnucujte im to, po čom sami netúžia – ak to budú potrebovať vo svojom živote, sami si to nájdu. Bez vašej pomoci, bez vášho mentorstva. A ak budú túžiť po vašej pomoci – sami požiadajú.
Mimochodom – aj sám chodím do obchodu kedykoľvek, podľa svojej potreby. Aj v nedeľu – dni bežia tak rýchlo, že často zistím, aký je deň – len ak mi to niekto iný povie. Necítim sa preto menejcenný … ani ma to neobťažuje, ak náhodou zavolá klient v núdzi a potrebuje pomoc. Nie som síce kresťan, ale z práce žijem a napriek tomu, že si vážim dni voľna – pomôžem. Ak nechcem – pokojne odmietnem. Alebo ak požiadavku klienta vyhodnotím, že nie je akútna a počká do pondelka.
A priznám sa, chcel by som sa dožiť dňa, a vidieť, ako tí skutoční veriaci vyháňajú zo svätostánku ľudí, ktorí od pondelka do soboty ostatným škodia, kašlú na pravidlá toho, čo vyznávajú … lebo nedeľa je predsa dňom odpustenia. Hoci – viem, je to nereálne, pretože by to znamenalo sväté omše bez našich potentátov, a to by tí neprežili.
… ži a nechaj žiť.