Predstavte si – napíšete, že mlieko je biele a niekto to bude komentovať v štýle, že ste tvrdili – mlieko je čierne a pevného skupenstva. Prvé, čo vás napadne – prečo to ten človek robí ? Prečo klame a vymýšľa si veci, ktoré ste vôbec nenapísali.
Myslíte na to často – niekedy dňom i nocou. Nechápete, čo niekoho vedie k tomu, aby ignoroval zločiny súčasnosti, alebo ich vedome zakrýval spomienkami (značne prekrútenými) na zločiny dávnej minulosti. Mimochodom – videl niekto z týchto ľudí napríklad osirelíé dieťa, ktorému “ humánne “ bombardovanie zabilo oboch rodičov a jemu odtrhlo obe ruky ? Videl niekto plačúcu matku, ktorá sa pozerá na nehybné telá všetkých členov rodiny, a dokáže ich identifikovať len na základe jaziev, alebo prsteňa na zdeformovanej ruke ? Sotva.
Majú títo ľudia vôbec nejaké cítenie ? Neviem … asi nie. Skúsme sa zamyslieť, aké morálne hodnoty vyznáva človek, ak na jednej strane spamuje všetky debaty svojimi výrokmi o srbských vrahoch a na strane druhej mlčí o iných vrahoch, ktorí majú na rukách krv milionov ľudí, alebo dokonca vedome sa snaží odviesť debatu iným smerom – útokmi na autorov blogov, či diskutérov … aké hodnoty tento “ zápis “ v matrike vlastne vyznáva ? Podľa mňa – žiadne. Podľa môjho názoru neľutuje obete srbského vyčíňania o nič viac, ako obete toho amerického, ruského či britského. Nie, on ich neľutuje … naopak, on ich zneužíva ako nástroj na uspokojenie svojich nízkych pudov – nenávisti, sklamania z vlastného zlyhania … alebo bezvýznamnosti a spoločenského úpadku. Ktovie … nie je to náhodou prípad pre psychiatra ?
Napíšem, že nemám nič proti súdu so S. Miloševičom, ale treba každému merať rovnako a niekto iný to komentuje, že – nariekam nad osudom S. Miloševiča … neviem, o čo tomu človeku vlastne ide ? O čom to vlastne píše a na čo reaguje ? Nevie vari čítať, alebo nerozumie tomu, čo číta ?
Málokedy spávam viac, ako štyri – päť hodín denne. Je to daň za minulosť, daň za povolanie, ktorému som kedysi veril a to na mne zanechalo množstvo spomienok – hnusných, ťaživých a neraz neodbytných. Kto sa niekedy pozeral na človeka, ako mu odchádza pred očami, a on mu nemôže nijako pomôcť – vie, že na to nikdy nezabudne. Nezáleží na tom, či to bol blízky alebo cudzí človek – je to spomienka na celý život. Ešte horšia v prípade, ak ste bezmocní v prípade dieťaťa. Nikdy nezabudnete na to, čo ste videli a neustále pochybujete – urobilo sa naozaj všetko, aby nedošlo k tomu najhoršiemu ? Nikto vám neodpovie …
Snažíte sa ľudí varovať, aby neopakovali chyby iných – ukazujete im, aké môžu mať následky. Ukazujete, ako môžu znepríjemniť život … nič za to nechcete … a napriek tomu sa zbehnú, ako muchy na lajno, tie najúbohejšie existencie, ktoré cielene tvoria z príbehu, spomienky či názoru – čosi hnusné, nehodné umiestnenia do latríny. Prečo ?
Na to neodpovie nikto … a tak len padajú domnienky, napríklad – dotyčný je platený za marenie diskusií o nepríjemných spoločenských javoch, alebo je závislý na alkohole – možno niečom inom, prípadne trpí nedostatkom niečoho, čo mu bráni chápať zmysel čítaného textu. Len prečo podobných ľudí pribúda … to nikto nevysvetlí.
Neviem … možno sú to následky mediálnej propagandy, ktorá nemá nič spoločné s pravdou, lebo tam obvykle ide len o politické záujmy a tvrdý obchod. Chcete vedieť, čo sa naozaj vo svete deje ? Tak cestujte a pozrite sa na vlastné oči … pýtajte sa obyčajných ľudí, ako sa im žije a čo ich trápi. Položte si otázku, prečo v mnohých oblastiach denne zahynú ľudia s americkým, britským či francúzskym pôvodom, ale nepočujete, že by tam zomrel napríklad – ruský, fínsky či švédsky žurnalista. Prečo niekto nenávidí výhradne Američanov a doslova na nich poľuje – napríklad islamisti ? Prečo rôzni fanatici útočia hlavne v západnej Europe ?
Jasné, niekto vytiahne čečenský problém … ale netreba byť pokrytecký. Pozrite sa na druhú stranu oceánu a tam sa deje niečo úplne rovnaké – aj tam chce jeden národ právo na sebaurčenie, a nasilu ho držia vo federálnom zväzku. Prečo ? Nemal by byť rovnaký meter na všetko ? Na druhej strane – prečo niekto brojí proti ruskému riešeniu čečenského problému, ale podporuje americké útoky na islamistov inde vo svete ?
Pokrytectvo je hanbou spoločnosti. Kto chce chrániť ľudí, chráni všetkých, bez rozdielu. Kto chce chrániť výberovo, nechce chrániť vlastne – nikoho. Len víri vodu vášní, pokrytectva a nenávisti.
Vyskúšajte na vlastnej koži – skúste pomáhať iným. Prihláste sa ako dobrovoľníci, a poznajte, čo sa vo svete naozaj deje. Aj dianie v obyčajnej nemocnici vás šokuje na celý život – dokonca neraz aj v tej slovenskej. Skúste sa niekedy pozrieť, aké následky majú umelo vyprovokované konflikty vo svete – však máte na to tisíce zdrojov v dnešnej dobe. Potom … možno pochopíte. Hoci, o niektorých mám pochybnosť, že vôbec majú niečo chuť chápať.
Niekto by povedal, že vidím spoločnosť a udalosti negatívne. Skúste vidieť pozitívne napríklad Mníchov 1938 – dá sa to ? Nedá, bol to zločin na krajine, spáchaný jej spojencami. Skúste vidieť pozitívne konferenciu na Jalte. Dá sa to ? Nie, nedá, pretože nás opäť predali “ spojenci “ – a tentoraz inej beštii. Alebo – dá sa vidieť pozitívne menová reforma v roku 1953 ? Koľko ľudí kvôli nej skončilo samovraždami, koľko zla priniesla ? Koľko ľudí prišlo o najkrajšie roky života v dôsledku augusta 1968 ? Dá sa to vidieť pozitívne ? Nedá … opäť nás napadli – spojenci.
Lenže – ak budete chcieť poznať ľudí, mnohí vám povedia, že o najkrajšie roky ich okradol november 1989 a jeho následky. Prečo ? Prečo to tak vidia ? Nie náhodou preto, že ešte sa ani nezlomil rok s rokom, a boli sme zatiahnutí do vojny v Iraku, ktorá bola údajne v mene oslobodenia Kuvajtu … ale, všetky reči a sľuby spojencov už vtedy vyšumeli do stratena. Alebo ste už zabudli na niekdajší prísľub, že účastníci sa následne zúčastnia na obnove krajiny, a tak aspoň čiastočne znížia svoje výdavky, spojené s touto akciou ? Ako to dopadlo ?
Prečo sme boli neskôr zatiahnutí do konfliktu v Juhoslávii, potom v Kosove (kde je dnes drogový štát mafie), opätovne v Iraku, a dnes v Afganistane – kde dokonca po slávnostnom odchode iniciátorov konfliktu Slováci plánujú novú misiu. Neuveriteľné …
Spojencom je pre mňa niekto, kto so mnou zdieľa rovnaké hodnoty. Avšak ľudia, ktorí šíria po svete nenávisť a utrpenie – to sú nepriatelia v každej dobe a na každom mieste. Nikdy nezabudnem na následky sovietskej a spojeneckej invázia v auguste 1968. Ale dnes vidím, že sme na tom ešte horšie – naši “ spojenci “ nám ukazujú, že ak nebudeme konať podľa ich predstáv, vôbec nemajú zábrany vyvolať občiansku vojnu v krajine, mučiť a týrať ľudí, väzniť ich bez obvinenia a spravodlivého súdu – páni a dámy, toto ste vyčítali komunistom a pre toto ste túžili, aby bol komunizmus postavený mimo zákon – tak prečo tieto praktiky inde chcete tolerovať ?! V mene slobody a demokracie ? Však je to absurdné … aj komunisti tvrdili, že je to v mene národa a jeho záujmov …ak pokladáme ich konanie za zločinné, musí byť aj to besnenie na Guantanáme (a nielen tam) – zločinné.
Našu krajinu nikto po roku 1990 nenapadol. Napriek tomu sme boli účastníkmi vo väčšom množstve konfliktov, ako predtým od roku 1918 do roku 1989 … nad tým sa zamyslime.
Každý bumerang sa raz – vráti. Ale nemusí sa nám páčiť, čo pri svojom návrate prinesie …