Kým Parížom, Londýnom, Berlínom, Rímom, Madridom či Prahou, Budapešťou alebo Varšavou začali o polnoci znieť výbuchy ohňostrojov, hlahol zvonov a národné hymny, hlavným mestom Slovenska Bratislavou rezonovali výbuchy ohňostroja v doprovode – európskej hymny. Ako nazvať tento hanebný akt, ktorý zneuctil deň sviatku – vzniku SR ? Bezočivosť, drzosť, vlastizrada ??? Neviem …
Isté je, že tento akt potvrdil len to, o čom mnohí potichu hovorili – Slovensko nie je nezávislou a samostatnou krajinou. Slovensko je kolóniou Bruselu, otrokom cudzích záujmov. A novoročné ráno to len potvrdilo. Čo na to povedať ? Hanba ? Alebo len prirodzený vývoj, ktorý má svoje korene v bezuzdnom akte zločinného pošliapania ústavných práv občanov bývalej československej republiky, keď ich poslanci niekdajšieho federálneho zhromaždenia okradli o právo rozhodnúť sa, v akom štáte chcú žiť ?
Referendum sme nechceli, lebo by nebolo úspešné …
Nič lepšie nepotvrdzuje skutočné zámery politickej garnitúry v roku 1992, ako tieto slová, ktoré boli odpoveďou V. Mečiara na výhrady, že spoločný štát sa nemal deliť politickou, ale občianskou cestou. A bezočivý akt organizátorov bratislavského novoročného ohňostroja je len potvrdením slov pesimistov, ktorí vtedy povedali – nevážili sme si spoločný štát, a čoskoro nebudeme mať ani ten vlastný. Stalo sa.
Európska hymna je hymnou európskej únie a Rady Európy. Rada Európy ju prijala v roku 1972, oficiálnou hymnou EHS sa stala v roku 1985. Na stránkach európskej únie sa v tomto smere nachádza absurdná lož – hymna sa stala oficiálnou v európskej únii v roku 1985. Nemohla, lebo európska únia vznikla Maastrichtskou zmluvou v roku 1993.
V roku 1972 si Rada Európy vybrala Beethovenovu „Ódu na radosť“ za svoju hymnu. V roku 1985 predsedovia vlád a hlavy členských štátov EÚ schválili prijatie skladby za oficiálnu hymnu Európskej únie. Táto hymna vyjadruje bez slov, v univerzálnom jazyku hudby ideály slobody, mieru a solidarity, ktoré sú spoločné pre celú Európu. (citát z infostránky o EÚ)
(O EÚ)
Čo dodať ? Neviem … hymna únie nie je národnou hymnou, a teda nie je žiadny dôvod, aby pri slávnostných príležitostiach nahradzovala národnú hymnu. Obvyklými symbolmi nezávislého štátu sú – vlajka, štátny znak, národná hymna a vlastná mena. Čo z týchto symbolov má Slovensko ? Vlastnej meny sme sa vzdali. Štátnu vlajku umiestňujeme na jednu úroveň s vlajkou obchodno-politického spolku, čím dehonestujeme jej význam. A národnú hymnu sme prvý raz nahradili európskou … 1. januára 2015.
Ako to nazvať ? Snahou o zbavenie aj toho malého kúska vlastnej identity ? Vlastizradou ? Za čias socialistického štátu sa pri oficiálnych príležitostiach hrávali obvykle dve hymny – naša, a sovietska. Ale nepamätám si, že by na Nový rok zaznela sovietska hymna, či už spoločne s našou, alebo samostatne. Nestalo sa tak ani v čase pobytu sovietskych vojsk. Sovietska hymna znela pravidelne pri príležitostiach, ktoré sa oslavovali spoločne – 1.máj, 9.máj, VOSR a podobne … okupanti si nedovolili nahradiť našu národnú hymnu vlastnou.
Demokrati – áno. Potvrdili, že Slovensko sa stalo vstupom do európskych štruktúr legitímnou kolóniou, bez vlastnej identity. Napokon, dlhé roky to dokazuje aj servilné správanie našich politikov, ktorí zásadne nemajú vlastný názor a pri každej príležitosti zdôrazňujú, že na prvom mieste sú Európania a až potom – Slováci.
Zrejme nastal čas, aby sme ich kopli do tej časti tela, kde chrbát stráca svoje poctivé meno a jasne im dali najavo – ak sú najprv Európania a potom Slováci, nech ich živí Európa a Slováci si zvolia takú vládu, kde budú ľudia najprv príslušníkmi národa, a až potom obyvateľmi kontinentu.
Želám všetkým krásny Nový rok, veľa úspechov, zdravia a lásky.