Počas minulého roka som sa zamýšľal, ako tento blog posunúť niekde inde – proste do roviny, ktorá by bola viac adresná, konkrétna a nepracovala by len so zdrojmi, ktoré sú verejne dostupné … ale aj zdrojmi, ktoré sú nielen dostupné, ale aj overiteľné. A to už je niečo iné … chce to totiž peniaze, alebo ochotných ľudí. Prvého nemá nikto dosť (a najmenej majú najbohatší, lebo stále naťahujú ruky), a druhé si zase vyžaduje veľa trpezlivosti a času.
Našťastie, trpezlivosť a čas mám … než však prejdeme ku konkrétnym číslam, rád by som upozornil na jednu skutočnosť – všetky publikované čísla vychádzajú z neverejného prieskumu, založeného na dobrovoľnosti účastníkov, ich anonymite a vzájomnej dôvere. Od nikoho som nepýtal výplatné pásky, a každý účastník prieskumu uviedol svoje údaje dobrovoľne – a ja mám len možnosť dúfať, že aj pravdivo. Do dnešného dňa sa vyjadrilo k danej téme celkovo 8,12% oslovených ľudí z celého Slovenska. Jeden diskutér podotkol, že to nie je reprezentatívna vzorka – nesúhlasím, pretože v prieskumoch, ktoré spracúvajú profesionáli, vždy chýba jedna podstatná informácia – o aký druh vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom ide. Ako totiž zistíte z nižšie uvedených čísel, ak jeden zarába v čistom 403 € mesačne, a druhý dostáva 1187 € mesačne, neznamená to automaticky, že ten druhý dostáva – viac.
Mená účastníkov som si vymyslel, pre lepší prehľad. Uvediem len niekoľko profesií, budem sa orientovať hlavne na tie, ktoré sa nejakým spôsobom vynímajú.
Vyššie uvedené čísla sú len výťahom z prieskumu. Môžete si sami prepočítať, ako to asi na Slovensku je s verejne deklarovanou priemernou mzdou, či minimálnou mzdou. Môžete sa sami zamyslieť, či by za spomenutých podmienok pracoval Nemec, Francúz, Brit či Holanďan.
A ešte jedna zaujímavá informácia – v dotazníku sme mali aj stĺpček s názvom Úspory … okrem dvoch informatikov všetci ostatní konštatovali, že žiadne rezervy – nemajú. Aj to je na zamyslenie, nie ?
Ešte zaujímavejšie je niečo iné – v priemyselných odvetviach sa pomerne často objavovalo, že živnosť si ľudia vybavovali na nátlak zamestnávateľa, teda voľba – živnosť, alebo nič. Zaujímavé je aj to, že niektorí z nich pracujú v spoločnostiach, ktoré dostávali výhody na zriadenie nových pracovných miest – a tie vznikli prechodom starých zamestnancov na živnosti. Čo znamená, že vlastne žiadne nové pracovné miesta – nevznikli.
A ešte niečo bolo zarážajúce – všetci bez výnimky by odmietli možnosť verejného odhalenia praktík zamestnávateľov na Slovensku. Je celkom pochopiteľné – prečo.
Oficiálne zverejňované údaje o priemernej mzde na Slovensku – sú sprostosťou, a doslova hrou s číslami. A rovnako to platí aj o minimálnej mzde. Skúste prepočítať minimálnu mzdu na hodiny podľa predpokladu, že počas pracovného dňa odpracuje zamestnanec 9 hodín (hodinu tvorí povinná prestávka), a potom to porovnajte s vyššie uvedenými číslami – zhrozíte sa. Na Slovensku máme – otroctvo.
__________________________
Na záver poprosím diskutérov (vedia, o ktorých sa jedná) aby nespamovali debatu citáciami nezmyslov z internetu. Mám záujem poznať ich životné skúsenosti, nie ružové obláčiky z – papiera.