Reprezentatívne prieskumy, vzdelanie a iné modly

4. januára 2015, cudzinec, Nezaradené

Istý diskutér opakovane označil môj súkromný prieskum platových podmienok na Slovensku za – nereprezentatívny. Inu, slovo moderné … avšak, o ničom nehovoriace. Alebo naopak – o všetkom. Agentúry, ktoré robia prieskumy, ich totiž nerobia zadarmo, a náhodne. Je to ich práca, ktorá ich živí – takže, niekto prieskum objednáva a platí. Ten môj prieskum neplatil nikto, a ozvali sa tí, ktorí sa ozvať chceli. Čo je teda objektívnejšie ?

Áno, oficiálne zdroje hovoria, že v prieskume by mali byť pomerne zastúpené všetky zložky obyvateľstva. Lenže – možno som slepý, ale zatiaľ som nevidel ani jediný prieskum, kde by sa objavila nielen výška mzdy v nejakom segmente, ale aj čas, za ktorý je táto mzda vyplácaná. Napríklad, všetci sa klaňajú pracovníkom v IT, ktorí okupujú pravidelne najvyššie priečky rebríčka najlepšie platených profesií. Čo však v tomto rebríčku určite nenájdete, je ich časová záťaž, náklady na neustále vzdelávanie či pravidelné obmeny ich technicko-programového vybavenia. Obvykle práve v IT segmente platí, že ľudia pracujú na živnosti, a teda si znášajú všetky náklady, spojené s ich výkonom. Tento spôsob práce im totiž umožňuje nezávislosť. Jediným, skutočne serióznym zamestnávateľom v tejto oblasti, je zrejme gigant – Google. Asi preto, že vlastníci dôverne poznajú potreby “ bláznov “ spoza klávesnice.

Takže – je môj prieskum reprezentatívny, alebo nie ? Neviem … a ani ma to nejako nezaujíma. Prečo ? Napríklad, pochybujem, že účastníkmi prieskumu boli niekedy babky a dedkovia v novinových stánkoch. Tam totiž vládne jednoduchá prax – úväzky na štyri hodiny, reálne sa odpracuje šesť (alebo počul som aj o takých, čo odpracujú osem), a na výplatu – dvesto euro.

Ak prejdem hladové doliny ako v okolí Krompách, Gelnice, Spišskej Novej Vsi alebo Starej Ľubovne, Kežmarku, Stropkova či Svidníka – tam nie je žiadnou výnimkou, že si predavačka odpracuje desať hodín denne a dostane rovných tristo eur. A nič viac – ona mlčí a nesťažuje sa, a niekto (pekne bezcharakterný) to patrične aj využíva. To je bežná realita Slovenska. A dokonca som počul aj o tom, že v prípade kontroly sa zistí, že uvedené pracovné sily majú zmluvy na šesť hodín denne a “ dobrovoľne „, bez nároku na príplatky a odmeny – pracujú viac.

Jeden z trolov s obľubou papagájuje na diskusných fórach, že ľudia sú leniví, nevzdelaní a nechce sa im pracovať. (Asi hovorí o sebe.) Skúsme si teda položiť otázku – aký zmysel má, že predavačky, čašníci, skladníci, smetiari, šoféri či iné podobné povolania disponujú – vysokoškolským diplomom ? Žiadny … ale podobných javov nájdete na Slovensku veľa. Vbehnete do hypermarketu, a zistíte, že tovar dokladajú sociológovia, filozofi, matematici či sociálni pracovníci. Jediným efektom ich vzdelania je kúsok potlačeného papiera, a zbytočné výdavky štátu – pretože títo ľudia si svoje školy neplatili zo svojho vrecka.

Cestovanie za prácou ? Pomôžem si príkladom z jednej malebnej dedinky, ktorá sa volá Švedlár. Mám tam pár priateľov a známych, ktorí chodia pracovať na týždňovky, či trojtýždňovky do susedných Čiech. Pracujú v desať-dvanásťhodinových smenách, cestovné a ubytovanie majú podľa tvrdenia zamestnávateľov – zadarmo. Platia si teda len stravu. Napriek dôslednému šetreniu prinesú domov maximálne tristo eur. Ale nie je výnimkou (hlavne v okolí Plzne a Pardubíc), že prinesú domov aj oveľa menej – dvesto či dvestopäťdesiat eur. Dlhodobé odlúčenie od rodiny, za mzdu vo výške sociálnej dávky ? Aký to má zmysel ?

Rovnaký trol ma pomerne často napáda, že som nevzdelanec. No áno, podľa jeho meradiel určite som. A to aj napriek tomu, že certifikátmi o odbornom vzdelaní, či pozvánkami na rôzne semináre v úlohe lektora by som dnes zrejme naplnil takú krabicu, že dokonca života by som nemusel kupovať toaletný papier. Lenže – všetko by mi to bolo nanič, ak by som to nemal možnosť využiť. Podobne, ako vyššie spomínaným absolventom univerzít, ktorí roky študovali, aby skončili – v sklade, alebo ako zle platení utierači zadkov niekde v zahraničí. Vzdelanie je dobrá vec, ale tanier nenaplní.

Navyše – nie je to práve úlohou štátu, aby vytváral podmienky na uplatnenie ľudí v každom regióne ? Však si za to ľudia platia. Trolovia často povedia – nech podniká a bude. A v čom má podnikať napríklad taký Svidníčan ? V obchode, keď neexistuje kúpna sila ? V službách, keď neexistuje kúpna sila ? A za prázdne reči sa platí len v parlamente.

Papier znesie veľa, ale realita nepustí. Celé Slovensko nemôže ísť do Bratislavy, ako niektorí sprostáci navrhujú. A Bratislava nie je celé Slovensko. Ono, veľmi často hovoria roduverní žabiaci, že koncom Bratislavy začína – vidiek. Len neviem, prečo slama najviac trčí z ich oblekov a lakoviek … teda, niektorým aj spod klobúka. Ale to je už iná téma …