Žiaľ, presne tieto hodnoty sa z dnešnej spoločnosti už dávno vytratili. Dalo by sa povedať, že – človek človeku vlkom. A v okamihu, keď sa strácajú morálne zábrany, nastupuje pocit menejcennosti, ktorý obvykle vystrieda nenávisť … a často aj túžba po pomste.
Ak sa pohoršujeme nad obeťami útoku v Paríži, mali by sme si položiť otázku, prečo sme sa nepohoršovali aj nad tým, že niekto v mene zisku a zvýšenia nákladu cielene zneuctil náboženské presvedčenie a životné hodnoty iných. Položme si aj inú otázku – kde sú hranice honby za ziskom a úspechom ? V dnešnej spoločnosti žiadne hranice nie sú. A pokiaľ sa to niekomu vypomstí, zrazu sú všetci šokovaní a pýtajú sa – prečo ? Nezmyselná otázka. Možno by totiž stačilo, ak by sa každý zamyslel nad následkami svojho konania a predišlo by sa mnohým tragédiám.
Ako by sa vám páčilo tvrdenie, že Ježiš bol prvý komunista ? Brali by ste to ako vtip ? Pochybujem. Väčšina veriacich by to brala ako urážku, a zneuctenie ich viery.
Nie, sotva by sme sa v podobnom prípade dočkali násilného útoku. Nie snáď preto, že by veriaci brali svoju vieru na ľahkú váhu … akoby nejaký folklór. Skôr preto, že medzi kresťanom a moslimom je v otázke viery obrovský rozdiel – v prístupe. Pre moslima (a vôbec sa to netýka tzv. extrémistov) sú viera a jej symboly nedotknuteľné. A vie to každý, kto sa s moslimom v živote stretol.
Len absolútny ignorant môže tvrdiť, že islam je základom terorizmu. Nie, pre moslima je islam základom a pevným pilierom jeho života. A podobne ako medzi inými náboženskými prúdmi sú medzi veriacimi dobrí a zlí ľudia … či tolerantní a extrémisti. Ašak – ak sa siahne na ich presvedčenie, pilier ich života, veľmi ľahko sa stanú aj z tolerantných veriacich – extrémisti. A na rozdiel od toho, čo poznáme – vo veciach viery neodpúšťajú.
Mnohí sa napríklad poburujú nad niektorými praktikami, ktoré sa vo svete islamu pokladajú za úplne bežné. Napríklad zahalené ženy … alebo drakonické tresty za rôzne previnenia. Nikto sa však nepozastaví nad niečím iným – napríklad mierou kriminality v krajinách, kde je islam prevažujúcim náboženským prúdom. Nikto si nevšíma, ako sa moslim k svojej manželke naozaj správa – všeobecne vládne presvedčenie, že ju pokladá za určitú formu majetku, bez akýchkoľvek práv. Niečo na spôsob starej povedačky o troch ťavách.
Nie je to pravda. Moslim si svoju ženu ctí. Je pre neho rovnakým pilierom života, ako jeho viera. Ich vzájomné vzťahy vychádzajú zo stáročných tradícií, kde napríklad predstavitelia “ najväčšej demokracie “ na svete sú chápaní ako nekultúrni barbari z doby kamennej.
Sme kresťania … sme ľudia ….
Nemôžem povedať, že by som poznal tisíce veriacich, vyznávajúcich islam. Poznám ich pár … a je veľký rozdiel v tom, ako chápu lásku k blížnemu. To, o čom množstvo “ kresťanov “ hovorí a nespráva sa podľa svojich slov, moslim reálne praktizuje. Nebehá s tým po médiách, a nerobí to pre vylepšenie svojho obrazu v očiach ostatných. Robí to preto, že viera je pre neho základom života, a pomoc blížnemu je súčasťou jeho viery. A neraz platí, že by vám dal aj poslednú košeľu … v zmysle slov – čo je moje, je aj tvoje. U nás sa povie s pátosom – som kresťan, moslim povie – som človek. Možno by sme sa mali zastaviť a zamyslieť – prečo je medzi nami taký rozdiel, keď korene sú rovnaké.
Boli partizáni teroristi ?
V zmysle chápania predstaviteľov Tretej ríše – boli. Ale v zmysle nášho pohľadu to boli ľudia, ktorí pre slobodu národa a jeho pokojný život dokázali obetovať aj vlastné životy. Boli to pre nás hrdinovia. Prečo potom odsudzujeme moslima, že si bráni svoju rodinu, či vlasť proti tomu istému, čomu sme sa kedysi sami vzopreli ? Prečo nedokážeme rešpektovať, že naše hodnoty nemusia byť jeho hodnotami ?
Dvanásť ľudských životov … a koľko pobúrenia to vyvolalo …
Každého ľudského života je škoda. Snaha francúzskej vlády zadržať útočníkov a postaviť ich pred tvár spravodlivosti si zaslúži rešpekt a uznanie. Lenže na druhej strane – prečo rovnakú snahu nevyvinula francúzska vláda aj v otázke teroristického útoku amerických vojsk na Irak, či vraždenia za pomoci bezpilotných lietadiel na územiach suverénnych krajín ? Prečo nedokázala jasne pomenovať iracký problém, ukázať prstom a povedať – títo zločinci majú na svedomí milión obetí a patria pred súd ?
Úcta, rešpekt, slušnosť a tolerancia … riadime sa nimi vo svojich životoch ? Alebo sme v nedeľu na pravidelných bohoslužbách v našich svätostánkoch kajúcni veriaci, a od pondelka do soboty je všetko prípustné, lebo v nedeľu dostaneme – odpustenie ?
Skúste sa pozrieť, koľko veriacich kresťanov je medzi politikmi, a čoho všetkého sú schopní. Nie, nerobia to ako islamskí “ teroristi “ v mene pravej viery … vlastne, možno aj áno, lebo ich pravou vierou je moc a bohatstvo. A tomu podriaďujú všetko … tomu účelu slúžia aj pravidelné návštevy svätostánkov, lebo aj tam chodia voliči. Alebo sme už zabudli, ako tesne po prevrate dokázali niektorí naši kňazi strašiť na bohoslužbách veriacich peklom, ak nebudú voliť tú – ich stranu ?
Pre mnohých z nás je kormidlom života verejná mienka, či správanie a názory médií. Pre moslima je kormidlom života – Korán. Tam hľadá odpovede na svoje životné situácie, tam hľadá prístav v čase nepokoja svojej mysle. A jeho viera je pre neho rovnakým symbolom, ako jeho rodina. Pre rodinu a vieru urobí absolútne všetko. Aj to, čo sa nám zdá relatívne nepochopiteľné.
Napokon – nebolo by oveľa prospešnejšie, ak by sa každý staral sám o seba a rešpektoval práva iných na život, podľa ich vlastných predstáv ? Asi by sme nemuseli hľadať odpovede na otázku – prečo Paríž …