Za komunistov boli prázdne obchody, stálo sa prakticky na všetko … lebo nedokázali zásobovať trh a vyrobiť toľko, aby bolo pre všetkých dosť …
Hm, prázdne obchody som nevidel (možno boli v 50. rokoch), na mnohé sa naozaj čakalo … ale, mohlo to byť aj inak. Napríklad …
Obchody nestíhali zásobovať, lebo ľudia mali toľko peňazí, že si mohli kúpiť všetko …
Vždy je to len otázka pohľadu. Ale, skúsme sa pozrieť na niektoré veci podrobnejšie, cez optiku minulosti a súčasnosti. Pretože nič nie je také, ako sa na prvý pohľa zdá.
Jedinou tragédiou je chudoba – ducha. Napríklad plač nad idiotmi, ktorí vedome a cielene urážajú morálne a duchovné hodnoty národa, a potom na svoje konanie doplatia – zásluhou fanatikov, o ktorých možných postojoch a reakciách predtým vedeli ! A sotva pominie prvá vlna šoku, že niekto nemlčal – opäť sa vrátia do starých koľají, provokujú a urážajú.
Alebo je tragédiou rešpektovanie názorov ľudí, ktorí vás najprv v mene pravidiel donútia, aby ste sa na ceste za určitým cieľom zbedačili, a neskôr vás bezočivo urážajú, keď rešpektovanie pravidiel očakávate od iných – ako napríklad Martin Schulz. Nie je to paradox, že na Slovensku zavádzame obmedzenia pre výkon verejných funkcií a chceme kandidátov len s maturitou a vyšším vzdelaním, ale šéfom európskeho parlamentu pokojne môže byť absolvent – základnej školy ?
Musíme sa mať lepšie, lebo cesty sú preplnené autami, ľudia v hypermarketoch majú preplnené vozíky tovarom … desiatky povolaní sú dnes spájané s požiadavkou auta – neraz súkromného, lebo zamestnávateľ žiadne nedá. Hypermarkety pohltili malých obchodníkov, takže je logické množstvo ľudí medzi ich regálmi … lenže to prinieslo zároveň aj týždňové nákupy, lebo na nejednej dedine nemajú žiadny obchod, alebo len minimálny sortiment … a ľudia zase nemajú peniaze na pohonné hmoty, aby kupovali v hypermarkete každý deň.
Áno, regály hypermarketov sa prehýbajú pod tovarom – len nikto neprizná, že často sa jedná doslova o odpad, ktorý by za čias socializmu skončil v kafilérii … vlastne, ani by sa na Slovensko nedostal. Mäsové výrobky sú plné mletých koží, kostí, sójovej múčky, papriky či korenia, alebo presolené … v mene utajenia, že je to predražený odpad.
Zimné topánky vydržia sezónu, a to sa ani neposýpa soľou. Botasky – mesiac. Reklamujete a obchodník povie lakonicky, že nie sú určené na takú záťaž a denno-denné používanie. Tak nech napíšu – do vitríny, a ľudia si kúpia niečo iné. Čínska produkcia spôsobuje rôzne zdravotné problémy. Niekto povie – treba kupovať kvalitu. Súhlasím, ale tridsať euro je predsa skoro tisíc korún – ako je možné, že za túto sumu nedostanete ani priemernú kvalitu ?
Tuzexy a obchody pre elitu … nič vo mne nevyvolá taký smiech, ako táto spomienka. Poznám nejeden obchod vo svete, kde sa síe neplatí poukážkou, a dokonca tam nie sú ani drakonické ceny – a napriek tomu sa do neho obyčajný človek nedostane. Ak sa pokúsi, slušne ho vypoklonkuje zriadenec. Zažil som tieto obchody v Berlíne, Frankfurte, Paríži či Londýne. Obchody pre “ lepších “ ľudí, ktorí nechcú nakupovať v prítomnosti plebsu … ale jeho peniaze im nesmrdia, ak treba napríklad zachraňovať ich banku pred následkami špekulácií, ktorých sa sami dopustili.
Zisk je súkromný, ale straty sú – spoločné …
Od Talianska sa očakávalo, že v čase krízy sa pustí podobnou cestou ako Slovensko – teda do výpredaja štátnych podnikov a aktív. Súčasný šéf ECB Mario Draghi to rezolútne odmietol. V prípade iných krajín pokladal toto riešenie za správne, v prípade Talianska – za nezodpovedné, hazardérske a v rozpore so záujmami krajiny. Čo sa však divíme, bližšia košeľa ako kabát, a nie každý je taký hlúpy, ako pospolitý Slovák, ktorý pri niečom podobnom mlčal – alebo dokonca tlieskal, hoci ho to vháňalo do chudoby.
BNP Paribas, Allianz, Deutsche Bank, Commerzbank … čo ich spája ? Vlastníctvo toxických gréckych dlhopisov, ktoré priniesli euroval … a viete, že tieto subjekty napriek svojej nezodpovednej činnosti i naďalej hádžu peniaze von oknom, keď napríklad stále financujú honosné športové a kultúrne podujatia ? Viete aj to, že Slovensko vlastní grécke dlhopisy v hodnote okolo polmiliardy eur … a podľa našich predstaviteľov je to zanedbateľná suma ?
Nie je všetko zlato, čo sa blyští …
EÚ a NATO nie sú garantmi mieru, ani blahobytu. Všade, kam prišli, ich nasledovali rozbroje, chudoba a nezamestnanosť. Z ich existencie profituje len úzka skupina ľudí, národy však nie.
Hospodárska pomoc vo forme eurofondov ? Nedajte sa vysmiať. Eurofondy slúžia ako zásterka skutočných úmyslov – pre ich čerpanie sa musíte podriadiť želaniam mocných, a tí na váš úkor zaistia relatívny pokoj a blahobyt vo vlastných krajinách. Prispejú na rozvoj len v tých oblastiach, kde ich to neohrozí.
Spoločne si želajme, aby neprišla potravinová kríza. Ak príde, potom dostaneme účet za potľapkanie po pleciach zo strany bruselských primitívov so základnou školou … a bude pekne mastný. Napokon, sme automobilová veľmoc, nie ? Tak – na zdravie – s Castrolom …