Kým nevrátite Krym Ukrajine, nemáme sa o čom baviť …
Podobne zneli odkazy Bruselu do Moskvy. Už vtedy mnohí analytici tvrdili dve veci – po prvé, návrat Krymu pod krídla Kyjeva je vzhľadom na udalosti na Majdane nereálny, a po druhé – Moskva sa v zmysle niekdajších dohôd o nezávislosti Ukrajiny, statuse Krymu a budúcej spoločnej politike nedopustila ničoho protizákonného, pretože v prípade Krymu vlastne konala – oveľa viac, než ju zaväzovali zmluvy. Už vtedy mnohí zároveň hovorili, že ak by sa Kyjev choval k partnerom z európskej únie rovnako, ako sa choval k Moskve, dávno by bol terčom obmedzení. Nikto vtedy nepočúval, a najväčší kapitalisti sa predbiehali vo výrokoch, ako neférovo koná Kremeľ, ak požaduje od Kyjeva splatenie dlhov.
Krym sa nevrátil, Brusel s Moskvou … či skôr Kremľom, musí jednať. Nemá totiž na výber. Sankcie totiž neplnia požadovaný účel, keďže na jednej strane síce poškodzujú záujmy Ruska, ale ešte viac škôd utrpeli tí, čo sankcie pripravili a vyhlásili. Spoločná mena sa otriasa v základoch, blíži sa k nepríjemnej hranici kurzu 1:1 voči americkému doláru, teda bezcennej potlači recyklovaného papiera. Priletela aj facka zo strany švajčiarskeho franku, kde sa uvoľnil dlhodobo viazaný kurz voči euru, a situácia sa ešte zhoršila. Nehovoriac o tom, že euroval zlyhal, keďže Grécko nie je o nič zdravšie, než bolo pred jeho zavedením (čomu sa nemožno diviť, keďže peniaze z eurovalu nešli na ozdravenie gréckej ekonomiky, ale do nemeckých a francúzskych bánk), a stále je na pokraji štátneho bankrotu. ECB porušuje vlastné pravidlá, a nakupuje štátne dlhopisy, čo viac-menej potvrdzuje mienku analytikov, že spoločná mena a spoločný trh smerujú v dnešnej podobe ku krachu, a banky sa potichu a nenápadne pripravujú k návratu národných mien – a investujú do štátnych dlhopisov, ktoré môžu mať raz v budúcnosti veľkú hodnotu.
Bumerang sa vrátil a Brusel zisťuje, že na politiku vydierania a budovania európskej federácie nemá peniaze. Navyše, vlastnou hlúposťou si chová na tele hnisavý vred s názvom – Ukrajina. Rokovania medzi Bruselom a Moskvou v ukrajinskej otázke už nie sú o náprave údajných porušení medzinárodných noriem zo strany Moskvy (napokon, aj tak to boli falošné obvinenia, keďže Brusel pred rokmi tlieskal podobnému postupu vo veci Kosova), ale naopak sa potichu vyjednáva o tom, za akých podmienok by bola Moskva ochotná ustúpiť a opätovne financovať ukrajinského suseda. Bruselská parta už pochopila, komu robí krovie a dnes už bojuje o jediné – zachovanie tváre pred voličmi, a udržanie šance na vybudovanie impéria.
O čom nikto na Slovensku nehovorí, hlavným motívom jednaní v Berlíne je odvrátenie blížiacej sa katastrofy pre európske krajiny v otázke dodávok plynu. Čoraz viac sa totiž potvrdzuje, že bridlicový plyn je viac chiméra, než reálne riešenie, lebo jeho ťažba je spojená s obrovskými nákladmi a devastáciou krajiny v mieste ťažby. Dohoda medzi Ruskom a Tureckom vo veci budúceho plynovodu by však úplne zruinovala európskych odberateľov, pretože by museli investovať miliardy eur do vybudovania plynovodu. A tie Brusel – nemá, keďže plytval spoločnými prostriedkami na samovražednú misiu v Kyjeve a okolí.
Niečo za niečo … Bruselu sa jeho stratégia vypomstila, a nepomohla ani kampaň ratingových agentúr, ktoré na základe politickej objednávky vyvolávali paniku okolo Ruska a jeho spoľahlivosti. Trhy síce podľa oficiálnych správ neveria Rusku, lenže si skúsme položiť otázku – ak niekto tvrdí, že môže byť nedôveryhodná krajina, ktorá dokáže pravidelne hospodáriť s prebytkom v štátnom rozpočte – aká je asi dôveryhodnosť krajín, ktoré prakticky od druhej svetovej vojny neustále hospodária s deficitom ?
Čo bude nasledovať ? Brusel musí dosiahnuť dva ciele – prvým je upokojenie situácie na Ukrajine (ktorú v podstate sám vyvolal podporou extrémistov), a obnovenie podpory Moskvy pre Kyjev. Druhým je zastavenie rusko-tureckého plánu v otázke plynu. A musí to urobiť tak, aby nikto neodhalil, že hoci oficiálna rétorika hovorí o neprijateľnosti konania Kremľa v otázke Krymu, neoficiálne bude musieť tento stav zakonzervovať a pobozkať ruku ruskému cárovi (ako Putina nazvali niektoré médiá) na znak oddanosti.
Najťažším pracovným úrazom u prostitútky je tehotenstvo. Zdá sa, že Brusel – otehotnel. Aké bude dieťa, to sa nevie … ale súdiac podľa hlúposti rodičov nie je veľká šanca v zrod génia. Skôr naopak.