D. Cibulková odriekla účasť na Pohári federácie proti Holandsku
Iste, chápem fanúšikov a ich pobúrenie. Lenže, pre nich je šport zábavou, pre športovca je povolaním. A kto niekedy profesionálne športoval, veľmi dobre vie dve veci – po prvé, kariéra na rozdiel od iných povolaní nepotrvá do dôchodku, a po druhé – najväčším limitom športovca je zdravie. A zdravie musí byť jeho hlavnou prioritou, pretože ak neslúži – je nielen po kariére, ale aj po príjmoch. A ostáva len civilné zamestnanie, kde nemajú športovci na ružiach ustlané. Skôr naopak …
Kto športoval, vie, že roky sa oklamať nedajú. Kým máte do dvadsať rokov, obvykle beháte ako blázon, do poslednej kvapky síl. Dvadsiatka sa zlomí, a mierne sa zmení aj vaše myslenie – už nebeháte za všetkým, začínate trochu špekulovať a cielene sa šetriť. Dvadsaťpäťka je novým zlomom – už začína kondícia a taktika súladiť, delia si svoje podiely na úspechoch rovným dielom, ale obvykle prichádzajú aj prvé problémy, zranenia, prvé prestávky v kariére a prvé obavy – ako to bude ďalej.
Koľko bude trvať kariéra, a aké úspechy dosiahnete, to veľmi záleží na tom, akú váhu priznáte prvým zraneniam. Ak ich poriadne doliečite, máte šancu na dlhú kariéru, a teda aj možnosť úspechov. Ak ich prechodíte, alebo ledabolo vyliečite … obvykle sa to nepriaznivo odrazí nielen na zdraví, ale aj na kariére. A je množstvo športovcov, ktorí podcenili triviálne zranenie a doplatili na to predčasným koncom svojej kariéry.
O mnohom rozhodujú aj fyzické danosti športovca
A nie každá tenistka má postavu S. Williamsovej, a možnosti, ktoré z toho vyplývajú. V tenise platí nemilosrdné pravidlo – o čo menej centimetrov máš, o to viac sa – nabeháš. Proste – šance tenistu nízkeho vzrastu sú hlavne v jeho obratnosti a kondícii. Väčšina z nich víťazí tým spôsobom, že súpera doslova ubehá – či otvorene povedané – uštve. Hráč s týmito parametrami ńebude mať delové podanie, takmer určite (až na malé výnimky) nebude hrať útočný tenis, lebo prehodiť ho na sieti – to nie je veľký problém.
Tvrdá fyzická hra má však aj svoje negatíva – väčšina hráčov má chronické zranenia, často musí na nejaký čas prerušiť kariéru, a skoro nikdy nie je isté, či sa ešte do kolotoča profesionálov vráti. A mnohí by neverili, aké maličkosti dokážu športovca odstaviť nielen na mesiace, ale dokonca môžu natrvalo ukončiť kariéru.
Pľuzgiere
Smiešne, nie ? Ale len dovtedy, pokiaľ sa tie pľuzgiere neobjavia na chodidle, a ich výskyt nie je opakovaný. A keďže chodidlo zaťažujete poriadne, dá sa povedať, že je to neriešiteľný problém – a musíte dôsledne premýšľať, kam pôjdete, čoho sa zúčastníte a čoho naopak – nie. A kto mal niekedy pľuzgier na chodidle, vie veľmi dobre, aká bolesť sprevádza pohyb.
Členky – občas vás pichne, ale rýchlo to prejde. A tak to mnohí odbijú mávnutím ruky, kým sa neobjaví poriadna a pretrvávajúca bolesť. Ak vyšetrenie niečo odhalí, to ste na tom ešte dobre. Horšie je, ak vyšetrenie neodhalí nič a bolesť pretrváva … alebo odhalí problém, ale jeho finálne riešenie by znamenalo – koniec. Čo teraz ?
A to som spomenul len dva problémy
Príde tridsiatka a pomaly a isto kondícia odchádza. Už nepomáha ani premyslená taktika, pretože mladší súperi robia presne to, čo ste kedysi robili vy – uštvú vás. Postup v rebríčku je prakticky nemožný (S. Williamsová je výnimkou, potvrdzujúcou pravidlo), náklady na cestovanie po svete a turnaje ostali rovnaké, ale vaše príjmy citeľne klesajú. Veľmi pozorne musíte zvažovať, kam a či vôbec pôjdete.
Každý športovec tým prešiel. Múdry sa učí zo skúseností druhých, hlúpejší na vlastných – bolestiach.
Šport je povolanie. Rovnaké, ako každé iné … ale nie večné. Po skončení kariéry dobehnú športovca všetky veci, ktoré zanedbal – aj tie nedoliečené zranenia. Nie každý môže byť trénerom, nie každý sa môže stať funkcionárom. Prechod do bežného života býva veľmi ťažký, a mnohí to napriek úspešnej kariére nezvládnu.
Preto sa každý športovec musí riadiť zásadou, že prvoradým cieľom je, aby sa zabezpečil do budúcnosti. Potlesk fanúšikov poteší srdce, ale nenaplní tanier, ani nezaplatí účty.
Zdravie je najcennejší kapitál každého športovca
Dominika nie je jediná, ktorá opakovane odriekla účasť v reprezentačnom drese. Bežne to robili aj iní, a nikto ich za to nesúdil. Napr. Sampras, Agassi, Federer – a to boli hviezdy najvyššieho rangu.
Nesúdťe Dominiku, ale zamyslite sa … aj nad tým, že na kurte nestojí jej mama, a meno jej mamy v spojení so spoločenským postavením súperov – neporazí.