… je také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti napr. rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie, pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie
Áno, pomohol som si zdrojom z internetu, teda wikipediou. Dnes sa už termín diskriminácia, ktorému sa v tomto blogu budem venovať, napasuje prakticky na všetko a všetkých … presnejšie, s jednou malou (a prehliadanou) výnimkou – podľa bardov rovnoprávnosti nie je nikdy diskriminovaná – väčšina. Ako čoskoro zistíme, práve väčšina je terčom najväčšej diskriminácie, pretože zjednodušene povedané, všetky druhy menšín si vyhradzujú právo ochrany pred – názorom väčšiny.
A tak sme sa dostali do zaujímavého víru tvrdení a vyplývajúcich udalostí – napríklad Cigáni (alebo Rómovia, vyberte si, čo sa vám viac páči) sú diskriminovaní, ak nedostanú sociálne dávky, byty, potravinovú pomoc … alebo ich niekto núti pracovať, aby sociálnu výpomoc dostali. Ináč, v tomto smere poznám aj množstvo bielych “ príživníkov „, ktorí to vidia úplne rovnako, takže to nie je doména Cigánov, ako sa všeobecne tvrdí. Na druhej strane máme poctivú väčšinu, ktorá tvrdo pracuje a pokiaľ sa ocitne v ťažkej životnej situácii, štát na ňu (slušne povedané) – kašle. Alebo k nej vyšle úradníka, ktorý začne nakazovať, čo má poctivý človek predať zo svojho ťažko nadobudnutého majetku, aby sa stal sociálnym prípadom, a zaujímal štát. To je celkom zaujímavé, lebo ak človek má platiť dane, štát jeho majetok nezaujíma, ale ak chce zo svojich daní niečo dostať naspäť, zrazu je jeho majetok – problémom.
A tak máme na Slovensku čudné paradoxy – v Kežmarku je na poberanie sociálnej dávky nadštandardom auto, televízor, počítač, práčka či satelitný prijímač … no na strane druhej prídete do osád na Spiši, kde dávky poberá aj 80% obyvateľov, a na ich chatrčiach veselo svietia satelity, či pred nimi stoja autá … a často aj tie luxusnejšie, hoci staršie
Kresťan, moslim, ateista, alebo budhista … každý má právo svoj život riadiť tým, čomu verí. Dokonca mu to zaručujú aj rôzne medzinárodné dohody, ale … často sa človek dostane do situácie, kedy sú zrazu jeho práva vedľajšie, lebo dôležitejšie sú práva iných. A tak sa riešia práva Deža, pričom sa veselo šliape po právach Joža a ešte sa to odôvodní tvrdením – vieš, musíme mu pomôcť, aby sa zaradil do spoločnosti. Pomoc trvá skoro polstoročia, a Dežo (to musíme priznať) sa naozaj prispôsobil spoločnosti – tá ho naučila, že stačí natiahnuť ruku a ukázať na svoju etnickú príslušnosť, a vyplašený úradník urobí (či dá) všetko. A tak Dežo stojí na úrade a úradníčka za neho behá, vypisuje žiadosti a vybavuje … a na druhej strane je roztrasená starenka, na ktorú rovnaká úradníčka navrieska, či vraj nevie čítať a má formulár opäť vyplniť, lebo ho vyplnila – zle.
Istý “ blázon “ u susedov v Čechách umiestnil na svoju krčmu nápis, kde zakazoval vstup obyvateľom neďalekej osady
Okamžite sa strhla búrka nevôle, najmä zo strany humanitných organizácií, a musel svoj nápis strhnúť pod hrozbou pokuty a trestného stíhania. Márne vytiahol doklady o tom, že osadníci mu pravidelne spôsobili škody vo výške niekoľkotisíc či desiatok tisíc korún, a odháňali mi slušných a poctivo platiacich zákazníkov. Má sa vraj obrátiť na kompetentné orgány, ktoré to (ne)vyriešia. Ale nesmie pri ochrane svojho majetku a obchodných záujmov obmedzovať osadníkov, a to ani vtedy, ak ničia jeho majetok a likvidujú jeho podnikanie. Lebo – oni majú právo, hoci dane neplatia a žijú zo sociálnych dávok – on dane platí a právo – nemá. Šialenstvo, nie ? Nie, dnes je to realita.
Verejne napísať o ruskom prezidentovi, že výskum akejsi univerzity (či koho) ukázal jeho pravdepodobnú diagnózu – autizmus … to je prijateľné, a médiá sa predbiehajú, ktoré to zverejní skôr … hoci je to priamy, vulgárny útok na zvrchovanú hlavu štátu. Ale, ak niekto iný napíše, že americký prezident sa chová ako primát – teda ľúbi každého len dovtedy, pokiaľ sa mu to hodí … to už tie isté médiá berú ako rasistickú urážku, okamžite dané príspevky mažú a blokujú kontá
Na čo sa to vlastne hráme ? A s čím sa zahrávame ? Už dávno nie sú diskriminované menšiny, ale naopak – v záujme menšín sa okliešťujú aj základné práva väčšiny na prejavenie názoru.
Podstatou včerajšieho referenda neboli ani tak otázky, ktoré malo riešiť, ako skôr skrytá a pomaly na povrch predierajúca sa nespokojnosť väčšiny, že vždy musí ustúpiť, ak niekto vytiahne na svetlo sveta záujmy – menšiny. Nerobme si ilúzie, nízka účasť nebola spôsobená nezáujmom voličov o referendum, ale skôr nedôverou v tento nástroj, keďže veľmi dobre vedia o nezáväznosti výsledkov ľudového hlasovania. A rovnako dobre poznajú aj vlastných politikov, a ich schopnosť ohnúť chrbticu podľa potreby.
Len slepý nevidí, že rastúca averzia voči menšinám (a nielen na Slovensku) má svoje korene v tom, že z menšín si niekto urobil politickú agendu, ktorou mláti ostatných ako kyjakom kedykoľvek, ak sa mu to hodí. Nehovoriac o rôznych provokáciách v médiách, keď sa napríklad niekto pochváli výstavbou sociálnych bytov pre osadníkov (nepracujúcich) na účet štátu, ale na druhej strane máme plné ubytovne ľudí, ktorí roky poctivo pracujú a napriek tomu nemajú na vlastné bývanie, a štát na ich potreby – kašle. Je to ich štát ? Nie …
Nie, neúspech referenda nemôžeme považovať za úspech aktivistov LGBTI, naopak je len začiatkom cesty na odstránenie diskriminácie, s ktorou sa denno-denne stretávajú
Slová istej aktivistky dokonale dokumentujú, že dnes je už klamstvo a vydieranie bežným nástrojom. Sused vybavoval minulý týždeň papiere ohľadom spolužitia s družkou. Za týždeň ich mal všetky pohromade, počnúc registráciou spolužitia, končiac prípadným vysporiadaním spoločného majetku. Stačil mu na to internet, počítač a tlačiareň. A všetko si dokázal v zmysle platných zákonov pripraviť sám – tak o akej diskriminácii je vlastne reč ?
Pritom máme množstvo ľudí, ktorých problémy sú naozaj akútne. Napríklad dôchodcov bez rodín, ktorí sa nevedia postarať sami o seba, a nemajú ani financie na zaistenie opatery. Celý život poctivo pracovali a dnes sú na okraji spoločnosti, bez záujmu. Máme zdravotne postihnutých, ktorí sú zásluhou nezmyselných zákonov na okraji spoločnosti – nie sú dosť postihnutí, aby dostali sociálne dávky, a primálo zdraví, aby ich niekto zamestnal. Máme stárnucu populáciu, podpora rodiny a detí je prakticky na bode mrazu, a kolaps dôchodkového systému z dôvodu nedostatku prostriedkov (a zákonom schváleného okrádania sporiteľov správcami) je len otázkou času. Iní politickí šamani nám devastujú zbytky zdravotníctva.
Asi najlepšie o zvrátenosti súčasnej spoločnosti svedčí včerajšia účasť R. Sulíka na referende a obscénny nápis na jeho tričku. Neúcta k nositeľom iného názoru sa v jeho postavení pokladá – za bezočivosť. A v slušnej krajine by musel opustiť všetky štátne a verejné funkcie.
Lenže – Slovensko nie je slušná krajina