Nie, nemám na mysli tú, čo sa spomína v biblických písmach, ale tú vernú trojku provokatérov, čo chodia všade otravovať svojím slizom a mútiť nám hlavy dokonalosťou bruselských rozhodnutí, americkej politiky a ruského imperializmu.
Blbosť je nesmrteľná, povedal klasik. Jeho výrok je nadčasový, pretože doba sa síce mení, ale blbci ostávajú. Niekedy mám pocit, že tí z treťotriednej komédie Blbý a blbší dokonca mohli pôsobiť ako inteligenti v porovnaní s tým, čo sa vyskytne na našich diskusiách. Ich šprintérske výkony pri lezení do istej časti tela, kde chrbát stráca poctivé meno, len dokazujú, ako hlboko môže klesnúť človek, ak sa rozhodne spoznávať svet – štvornožky.
Dajte mi ruky na zem, a ja už domov prídem
Povedal na inom mieste a iný klasik. Asi nestretol zakomplexovaného hlupáka, ktorý zúrivo vykrikuje na viacerých portáloch, že v Rusku vládne bieda, lebo uvažujú o potravinových lístkoch. Presne tom, čo v ospevovaných amerických krajinách zaviedli už pred rokmi. Niekedy má obyčajný človek proste pocit, že v určitých chvíľach nastáva v diskusiách hromadný výpad pacientov akejsi podivnej liečebne, ktorú síce nikto nepozná, ale všetci – cítia jej liečebné “ úspechy „.
V čase, keď na nejednom zahraničnom portáli likvidovali diskusie k obsahu, argumentovali hlavne ich nízkou úrovňou, kde vysoko prevažovali príspevky, ktoré vôbec nesúviseli s témami. V anglických krajoch zase diskusie likvidovali, pretože zistili vysoké percento platených diskutérov, ktorí sa zlietali tam, kde sa rozoberali nepríjemné spoločenské témy a úmyselne odvádzali pozornosť iným smerom, alebo zaplavovali diskutujúcich rôznymi provokáciami, aby ich prinútili stratiť kontrolu a dosiahli ich čiastočné, alebo úplné vylúčenie z diskusií. Niečo podobné sa deje aj na slovenských portáloch.
Len blbec verí, že pravdu umláti na smrť – klamstvami
Často tá pravda sotva dýcha, ale nakoniec sa vždy nejako spamätá, a hoci sa plazí – do cieľa dôjde. Taká lož to má horšie, lebo tá si vždy myslí, že v cieli už je … a nakoniec zistí, že zastala pár centimetrov pred ním, ktoré rozhodli o jej odhalení.
Kto sa nepýta, nič nevie. Kto sa nepozerá na tanier, čo mu naložili, márne sa diví, že stučnel. A kto nepremýšľa nad tým, čo mu povedali – nemôže sa diviť, ak na to neskôr doplatí. Tak to už v živote chodí.
Včera sa kolega vrátil z Kamenca Podolského. Stotisícového mesta na juhozápadnej Ukrajine. Obchodné jednania spojil s výletom, a nestačil sa diviť – Ukrajinci nielen nemajú problém s ruskou menšinou, ale spoločne tvrdia, že ani v najhoršom sne si nepredstavovali, čo ich krajinu postihne. Niektorí chceli (a chcú) do únie, iní zase poukazujú, že nie je všetko zlato, čo sa blyští a vymeniť kuratelu Kremľa za Brusel – to tiež nie je riešenie. V niečom sa však zhodujú a zároveň divia – ako je možné, že štát nemá na výzbroj pre armádu, ale na druhej strane sú tzv. dobrovoľnícke zbory skvele vyzbrojené. A niektorí spomínajú, že v poslednom roku prezidentovania V. Janukovyča sa množili rôzne krádeže v zbrojných skladoch ako huby po daždi.
Ktovie, pravda sa veľmi ťažko hľadá pod nánosmi propagandy a klamstiev. Ešte smutnejšie je, že mnohí ju ani neskúšajú hľadať a zmrzli v stredovekých šablónach, kde je vždy aktuálne najsilnejší a najbližší pán – aj najlepší.
Choré a zase choré
Na viac sa nezmôže diskutér, márne propagujúci východoslovenské nárečie. Možno nevie slovenskú gramatiku, a tak sa to snaží maskovať zúfalými pokusmi o demonštráciu rodného nárečia. Neviem … alebo sa chce posťažovať, že má sám nejaké zdravotné problémy ? Lenže, to by mal ísť skôr k lekárovi, a nie na blog.Čudná to doba dnes je …
Generácia starých komunistov musí vymrieť
Napísal iný mysliteľ. Nuž, na poznanie pravdy nemusí byť človek komunistom, stačí trošku potrápiť šedé bunky a nenechať zo seba robiť vola kadejakými tetami s polkilovkou brizolitu na tvári, aby sa ich divák nezľakol.
Úroveň spoločnosti sa hodnotí podľa toho, ako sa stará o chudobných, chorých, starých a väzňov. Len veľmi naivný človek by tvrdil, že súčasná spoločnosť je vyspelá. Dnes v podstate všetci slintajú nad tým, kto si nechal natiahnuť pysky, alebo niečo iné … prípadne má novú milenku, alebo získal nový domček, jachtu … a na ľudí sa vlastne úplne kašle. Mnohí tomu hovoria (dúfam, že aj neveria), že je to pokrok. Priznám sa, nepokladám za pokrok výrok lekára, že pacient má smolu, ak nemá peniaze. Rovnako nepokladám za pokrok to, že niekto si uloží peniaze do banky, a po dlhých rokoch dostane menej, ako tam vložil.
Podľa mňa je to – svinstvo, nič viac.
Za prácou sa cestuje … však môžu ísť do zahraničia
To sú bežné, často opakované výroky iného provokatéra, či ako povedala naša krčmárka – prepitého somára. Má pravdu – prečo by mal niekto chodiť stovky, alebo tisíce kilometrov za prácou. Však si platí vládu, aby vytvárala také podmienky, ktoré mu zaistia prácu doma, v jeho vlastnej krajine, nie ?
Problém bude skôr v tom, že sme svojich volených naučili na jednoduchú prax – natiahnuť ruku, vziať a nemať žiadne povinnosti. Teda, okrem zvyčajných rečí, ako to ich konkurenti robia zle, ako iní kradnú, ako by to robili oni, ak by boli pri moci … a podobne. Otrepaná fraška bez konca.
Neviem, ale ak prijímam ľudí do firmy, nepýtam sa ich, či sú ochotní spolupracovať s tými, čo už vo firme robia. Korene úspechu sú vždy v ťahaní za jeden koniec povrazu, a kto chce ťahať inak – musí z kola von. Takže dosť dobre nechápem, prečo za vlastné peniaze akceptujeme, ak politik po voľbách povie – páni, ale ja s vami spolupracovať nechcem a nebudem. Prečo ? Možno to znie naivne, ale tých poldruha stovky vyvolených má pracovať v prospech štátu a obyvateľov, a nie tráviť pár hodín v mesiaci vzájomnými hádkami a mediálnym opľúvaním. Niečo tu proste smrdí …
Pred pár rokmi sa istá nórska spoločnosť dostala do problémov. Mala množstvo aktív v podobe majetku, ale prakticky žiadnu hotovosť, čo spôsobovalo problémy s krytím výdavkov na prevádzku. A tak siahla po netradičnom riešení – vybrala si skupinu nezávislých odborníkov, ktorí jej situáciu zhodnotili a navrhli riešenia. A v záujme dodržania ich plánu na ozdravenie spoločnosti si vedenie vybralo spomedzi pracovníkov tzv. kontrolnú skupinu, ktorej úloha bola jediná – dohliadať na dodržiavanie plánu, vypracovaného odborníkmi.
Výsledok ? Dnes je opäť spoločnosť v zisku a prosperuje. A touto cestou by sa mal uberať aj štát – vybrať odborníkov, ktorí vypracujú plány rozvoja v jednotlivých oblastiach, a parlament by mal len dozerať na plnenie týchto plánov, a prijímať zákony, ktoré by k ich naplneniu viedli. Žiaľ, u nás je to naopak – odborníci musia čušať, a štát vedú – diletanti. Ťažko sa môžeme diviť, ako to u nás vyzerá.
No nič, skúsme sa zamyslieť … iste, svätej trojke myslenie odpúšťam, nerád by som, aby ich hlava bolela.