Zúfalstvo Bruselu sa prehlbuje (doplnené)

13. februára 2015, cudzinec, Nezaradené

V Minsku bol urobený krok k nastoleniu prímeria na Ukrajine, a jedinou reakciou Bruselu na aktuálny vývoj bolo rozšírenie sankcií proti Rusku

A tento krok dokonale potvrdil, že Bruselu vôbec neprekáža situácia na Ukrajine, a bez ohľadu na jej vývoj sa snaží za každú cenu ekonomicky poškodiť Rusko. Správanie bruselských aparátčikov jasne dokazuje, že Ukrajina je zámienkou na kroky, ktoré by inak obyvateľstvo krajín krachujúceho spoločného európskeho domu ostro odsúdilo.

Dnes už môžeme na základe posledného vývoja povedať jediné – otázkou dňa nie je krach alebo prežitie európskej únie, ale len deň, kedy k tomu dôjde. A kto sa na pád tejto modernej potemkinovej dediny nepripraví, môže rátať s obrovskými problémami v budúcnosti. Stačí totiž pozorne sledovať posledný vývoj, a je úplne jasné, čo sa deje –

  1. Grécko sa vymklo spod kontroly, a aj napriek tlaku Bruselu naďalej hľadá spôsob, ako sa vyhnúť pádu do priepasti, ktorú vytvoril záchranný plán únie – čiže mafiánska dohoda politikov a bankárov na náhrade škôd, ktoré spôsobili zneužitím postavenia a poškodzovaním záujmov klientov
  2. Taliansko a Španielsko bojujú nielen s dlhmi, ale hlavne hrozbou rozpadu krajín – pretože regióny už nie sú ochotné financovať absurdné vízie politikov na vlastný úkor
  3. O nič lepšie na tom nie je ani Veľká Británia, ktorá síce nemá také vážne ekonomické problémy, ale posledné udalosti v Škótsku jasne ukázali, že projekt únie je pre ostrovný štát skôr príťažou, než prínosom. Obyvateľstvo jednoducho projektu únie verí čoraz menej
  4. Aj donedávna slepo verný východ  a stred Európy začína pomaly hľadať vlastnú cestu. V Maďarsku vládne V. Orbán, ktorý nie je ochotný slepo poslúchať príkazy Bruselu a hoci je často obviňovaný z hrubého populizmu, nedá sa poprieť, že v mnohých otázkach je jeho kritika únie oprávnená
  5. Česko vymenilo prezidenta, odišiel euroskeptik Klaus, ale krajina napriek tomu nemá veľa chuti k prijatiu spoločnej meny
  6. Poľsko Bruselu verne slúži, naposledy aj v ukrajinskom konflikte horlivo podporovalo tézu viny Ruska, a dnes za to platí štrajkami, ktoré sa čoraz viac vyostrujú

Zadĺženosť krajín európskej únie navyše pomaly a isto rastie. Hoci sa často objavujú správy o poklese vládneho dlhu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu, vždy je tento vývoj len krátkodobý, a potom zadĺženie opäť rastie.

Dlhy krajín Európskej únie

Krajina Výška vládneho dlhu k HDP (3. kvartál 2012 v %)
1. Grécko 152,6
2. Taliansko 127,3
3. Portugalsko 120,3
4. Írsko 117,0
5. Belgicko 101,6
6. Eurozóna 90,0
7. Francúzsko  89,9
8. Veľká Británia  87,8
9. Európska únia  85,1
10. Cyprus  84,0
11. Nemecko  81,7
12. Maďarsko  78,6
13. Španielsko  77,4
14. Rakúsko  73,7
15. Malta  73,1
16. Holandsko  69,5
17. Poľsko  55,9
18. Slovensko  51,2
19. Fínsko  51,1
20. Slovinsko  48,2
21. Dánsko  47,5
22. Česko  44,9
23. Litva  40,6
24. Lotyšsko  40,4
25. Švédsko  37,4
26. Rumunsko  35,2
27. Luxembursko  20,9
28. Bulharsko  18,7
29. Estónsko  9,6

 

Vyššie uvedená tabuľka vypovedá o mnohom. Hoci sa hovorí niečo iné, ani ekonomiky rozhodujúcich krajín ako Francúzsko a Nemecko nie sú v dobrej kondícii. Skôr naopak.

Len pre zaujímavosť, v roku 2012 patrili medzi desať najzadĺženejších krajín sveta Anglicko (10., 80,9%), Nemecko (9., 81,8%), Francúzsko (8., 85,4%) Belgicko (6., 97,2%) … a v “ elitnej “ prvej päťke boli Grécko, Portugalsko, Taliansko, Írsko – ktorých zadĺženie bolo cez 100% HDP. I to o niečom svedčí. Najmä v spojitosti s hodnoteniami krajín, ktoré majú napriek obrovskej zadĺženosti a jej neustálemu rastu obvykle skvelé hodnotenia.

Navyše, rast ekonomík a znižovanie dlhov sa nedajú očakávať. Potenciál krajín východnej a strednej Európy sa prakticky vyčerpal, ponuka výrazne prevyšuje dopyt, čo spôsobujú hlavne nízke mzdy a vysoké životné náklady.

Je teda jasné, prečo sa Brusel tak zúfalo snaží o získanie Ukrajiny, hoci aj vysoko zadĺženej. Predovšetkým, Ukrajina je stále transportnou krajinou pre ruskú ropu a plyn. A myšlienka získania týchto dopravných trás pod kontrolu je veľmi lákavá, nehovoriac o tom, že by mohla pomôcť odstrániť hrozbu opakovania okrádania európskych odberateľov zo strany vlády v Kyjeve. Pre zachovanie ziskov rôznych koncernov je navyše potrebné znižovanie nákladov, a v tomto smere má Ukrajina obrovský potenciál, keďže tamojšie mzdy sú doslova zlomkom toho, čo sa musí vyplácať v krajinách únie. Slovensko, Maďarsko, Poľsko či Česko už stratili príťažlivosť v očiach investorov, Ukrajina môže naopak ponúknuť veľmi veľa. Nehovoriac o tom, že je priamym susedom Ruska.

Preto Brusel nepotrebuje na Ukrajine mier, dohodnutý v Minsku, ale práve naopak – potrebuje vojenské víťazstvo Kyjeva, udržanie sankcií proti Rusku a čas na ovládnutie Ukrajiny. Pre Brusel nemá žiadny zmysel dohoda, ktorá nezaistí Ukrajine kontrolu nad Krymom a východom krajiny. Bez týchto častí je Ukrajina pre Brusel nepoužiteľná.

A preto sa výsledok rokovaní v Minsku hodnotí ako neúspech. Ukrajinci a ich životy Brusel nezaujímajú vôbec.

__________________________

Len pre zaujímavosť, doplnil som údaje z 1. štvrťroka 2014 o vývoji zadĺženosti niektorých krajín

 

Grécko – 174,1 %

Taliansko – 135,6 %

Portugalsko – 132,9 %

Slovensko – 58,4 %

Luxembursko – 22,8 %

Bulharsko – 20,3 %

Estónsko – 10 %

 

Členstvo v únii je skutočne “ darom „. Dlhy rastú, životná úroveň stagnuje alebo klesá, a pravidlá obvykle dodržiavajú len tie krajiny, ktoré sú k tomu politicky donútené. A “ zázrak “ menom euroval, ten naozaj nepotrebuje komentár – žiadnej krajine neprospel, ale všetkým uškodil. Ak teda nerátame špekulantov a podvodníkov v bankách, ktorí zásluhou (skorumpovaných ?) politikov zarobili na bezcenných dlhopisoch a svojich špekuláciách.

Za všetkým stojí zvrátená myšlienka ekonomických analfabetov, ktorí chcú

… peniaze zarábať šetrením … a za rozvoj označujú zvyšovanie zadĺženosti krajín