Tajné služby, agenti a zákony

22. februára 2015, cudzinec, Nezaradené

Akási docentka bola odhalená ako spoľahlivý dôverník bývalej štátnej bezpečnosti. Uff … padol aj vám kameň zo srdca ? Ak mám pravdu povedať, tak mne ani nie. ŠTB je totiž mŕtvou organizáciou, neexistujúcou a jej bývalí pracovníci sú buď v okolí politických strán, alebo zabudnutí. No na druhej strane, tajné služby existujú ďalej, ďalej porušujú zákony a opäť sa dá konštatovať – nič sa vlastne nezmenilo.

A naďalej existujú rôzne tábory, v ktorých tajné služby neoprávnene zadržiavajú a mučia tých, čo sa vzopreli súčasným mocipánom

A vôbec sa nejedná len o Guantanámo. Tam majú Američania smolu, že jeho pravý účel nedokázali nielen utajiť, ale hlavne nedokázali skryť praktiky, požehnané vnukom obdivovateľa nacistického režimu – teda G. Bushom, a neskôr aj jeho údajne mierovo naladeným nasledovníkom, B. Obamom. A Američania nie sú zďaleka jediní, ktorí sa snažia vysporiadať s následkami svojej (neraz špinavej) politiky mučením a vraždením svojich odporcov. Skôr sa dá povedať, že terorizmus bol povýšený na určitý spôsob politického boja.

V týchto špinavostiach idú všetky veľmoci – tak Briti, Francúzi, ako aj Čína či Rusko

A nezaostávajú ani krajiny strednej a východnej Európy. Tie síce samostatne neprevádzkujú lágre pre oponentov, ale neraz poslušne poslúžia, ak ich o to nejaká veľmoc požiada, ako tomu bolo napríklad v prípade “ kresťanského “ Poľska. Nuž, u niektorých ľudí bohabojnosť začína a končí na prahu svätostánku, do ktorého vstupujú, či obsahom peňaženky.

Tajné služby nikdy nekonajú v súlade so zákonom. A nikdy ani nebudú. Takže vykrikovať bývalej ŠTB jej praktiky, a súčasne mlčať pri praktikách iných tajných služieb v súčasnosti môže len pokrytec (alebo, ako hovorí môj priateľ, bývalý profesor – predajná sviňa). Tajné veci sú často práve preto tajné, že ich konanie nebýva priveľmi etické.

Svojho času odhadol britský expert na činnosť tajných služieb, že v priemere na jeden milión obyvateľov akejkoľvek krajiny pripadá okolo stovky tajných spolupracovníkov. Niekde viac, inde menej. Isté je, že dnes sa rovnako pošliapavajú občianske práva, ako tomu bolo v minulosti za komunistických režimov, takže nejaká bývalá dôverníčka tajnej služby nám môže byť úprimne – ukradnutá. Skôr by nás mali zaujímať tí, ktorí rozdávali príkazy a boli teda na vrchole mocenskej pyramídy. Mnohí z nich sú pri moci, alebo v jej okolí aj dnes.

Skôr by sme sa mali zamyslieť. Máme množstvo dôkazov, že dnes sa zasahuje do súkromia obyvateľstva oveľa viac, ako kedykoľvek predtým. Monitorujú sa nielen ulice miest, ale aj všetka komunikácia – či už hlasová, alebo písomná. Prakticky denne sa objavujú odhalenia o nových spôsoboch narušovania súkromia, napríklad zneužívaním rôznych technológií, ich montážou do rôznych výrobkov.

Pri pohľade na tieto praktiky a bezmocnosť ľudí môžu byť “ bombastické “ odhalenia treťotriednych plátkov o dôverníkoch ŠTB každému – ukradnuté. Pretože dnes žijeme a prispievame k budovaniu najväčšej diktatúry v dejinách ľudstva.