Nie je žiadnym tajomstvom, že americkí diplomati predbehli čas a už dlhšie rokujú o sprísnení sankcií proti Rusku, a predstavujú plány, ako ožobráčiť najväčšieho konkurenta a zároveň z toho vyťažiť – čo najviac. Nie, tu vôbec nejde o Ukrajinu … tu sa chystá niečo oveľa horšie.
Rusko a najmä prezident Putin sklamali západných diplomatov
Nenechali sa vyprovokovať k vojenskému útoku na Ukrajinu, a tak jedinou zbraňou zločincov v americkej politike (ktorí mali už dávno stáť pred súdom za vojnové zločiny a v zmysle vlastného práva ašpirovať na elektrické kreslo) je fňukanie nad tým, že Kremeľ si drzo dovoľuje cvičiť vojakov – na vlastnom území. Taká bezočivosť – Amerika môže kdekoľvek na svete, a bezočiví Rusi si dovolia doma … to nepoznajú slušnosť ?
Realita je krutá – najväčšou hrozbou pre mier (a nielen v Európe) sú dve krajiny – USA a Izrael. Židovský štát pod zámienkou boja proti antisemitizmu a neustálymi pripomienkami na holokaust vydiera celý svet, a sám praktizuje napriek všetkým dohodám holokaust na palestínskom národe. Svetové spoločenstvo mlčí, hoci pri zlomku podobných aktivít zo strany iných štátov pobúrene žiadalo zásah svetového policajta (či skôr ohviezdičkovaného gestapáka s pásmi), a zavedenie rôznych sankcií. Len pre ilustráciu – skúste porovnať obete izraelského vystrájania na palestínskych územiach, s obeťami iných (údajne nedemokratických a zločinných ) režimov na svete. Budete prekvapení … a veľmi nepríjemne. (História izraelsko-palestínskeho konfliktu)
O cieľoch a príčinách americkej politiky si netreba robiť ilúzie
Rasizmus je v tejto krajine stále prítomný, terorizmus sa stal štátnou doktrínou, ekonomika stojí a padá v závislosti na tom, koľko krajín sa podarí napadnúť a vrhnúť do víru vojny a utrpenia. Nič lepšie nedokáže ilustrovať zmýšľanie americkej administratívy, ako podpora pomoci krachujúcemu Grécku formou predaja – zbraní pre grécku armádu. Neviem, ale mám pocit, že olovené soté by asi nikoho nedokázalo nasýtiť … zjavne sa však mýlim, pretože kuchár tejto obludnosti tlieska vlastnému výtvoru a presviedča ostatných, že hoci je to nepožívateľné – je to aj chutné a potrebné.
Kroky americkej diplomacie jasne svedčia o tom, že plánuje konflikt s Ruskom. Pred rokmi splodil Bush st. protiirackú koalíciu, ktorá mala aké-také právne základy. Avšak súčasné ťaženie proti Rusku je zločinným plánom, ohrozujúcim svetový mier, navyše vedome a cielene založeným na nepravdivom predpoklade, že Rusko napadlo Ukrajinu (tak sa totiž vykladajú súčasné európske udalosti v amerických médiách).
V súvislosti s údajnou anexiou Krymu si dovolím pripomenúť iný prípad – anexiu Golanských výšin zo strany Izraela. Napriek odsúdeniu tohoto kroku zo strany Izraela, a neskorších krokov, ktoré mali viesť k legalizácii absurdného stavu (napríklad zákona o Golanských výšinách), dodnes nečelí Izrael žiadnym sankciám, a ani sa neplánujú. Pritom k okupácii tohoto územia došlo v roku 1967. Aký to rozdiel oproti Rusku, kde sankcie prišli prakticky okamžite.
Moloch na hlinených nohách – to je dnešná Európa
Predstavitelia kontinentu a jeho organizácií absolútne ignorujú fakt, známy od čias napoleonských vojen – víťazom každého konfliktu bol obvykle ten, na koho strane stálo Rusko. Iste, našli sa aj výnimky, ale tie potvrdzovali pravidlo. Spolupráca s Ruskom je prospešná pre všetky strany, pretože práve Rusko dokáže byť stabilizujúcim faktorom. Žiaľ, politika európskych veľmocí po roku 1990 jasne dokazuje, že napriek skončenej studenej vojne ostalo Rusko nepriateľom, najmä odvtedy, ako padol bábkový režim B.Jeľcina a Rusko začalo robiť skutočne nezávislú politiku, zodpovedajúcu svojmu významu.
Európska civilizácia dosiahla zrejme rovnaký bod zlomu, ako svojho času Rímska ríša. Vybíja sa v absurdných sporoch, ktoré nemajú žiadnu logiku, buduje sa impérium, ktoré nikto nie je schopný spravovať a zrejmá hrozba sa úplne ignoruje. Ba dokonca, podobne ako v prípade Rímskej ríše, sa potenciálny agresor pokladá za – spojenca a oporný stĺp slobody, demokracie a morálky. Nič nedokáže lepšie ilustrovať súčasný vývoj, ako práve pád Ríma. Skúste sa zamyslieť, koľko vtedajších udalostí sa dá porovnať s dneškom.
Moslim a Rus – nepriatelia civilizácie ?
Vôbec nie. V skutočnosti je problémom niečo iné – akýmsi nešťastným vývojom sa najväčšie bohatstvo sveta nachádza práve tam, kde nemajú dosah súčasní “ demokrati „. Bohatstvo arabského a ruského sveta kole oči mnohým. Nehovoriac o tom, že napriek politike, preplnenej intrigami a podrazmi, sa elity, túžiace po týchto zdrojoch prakticky neposunuli ani o krok ďalej. Dokázali len vyvolať občianske vojny a rôzne nepokoje, ale nič viac.
A tak sú ochotné v mene vlastnej túžby po bohatstve a moci obetovať všetko … sme však aj my ochotní byť najvyšším vkladom v tejto šialenej rulete ?