Svojho času chcel na mňa podať istý občan žalobu za to, že som verejne nazval trojpilierový systém – podvodom. Nakoniec nedal, údajne mu jeho právnik vysvetlil, že by v spore zjavne ťahal za kratší koniec, keďže tento systém nikde preukázateľne nepriniesol sľubované výsledky, a navyše – sloboda názoru. Neviem, možno by som vtedy aj prehral, ale dnes je isté jedno – minimálne druhý pilier je politickou špekuláciou, blížiacou sa – podvodu.
Predovšetkým, aj posledné skúsenosti jednoznačne hovoria, že poisťovníctvo (všeobecne) je pyramídovou hrou s jediným cieľom – obrať o peniaze klienta, a dať mu podľa možnosti čo najmenej. Tak, ako sa napríklad snaží istá košická (údajne) poisťovňa, ktorá už poldruha roka neoprávnene nakladá s peniazmi klienta, hoci jeho zmluva dávno vypršala a bol nárok na vyplatenie cieľovej sumy … dnes pre istotu skúma, či sa naozaj dožil konca zmluvy, hoci klient stále žije (asi ho zavolajú dýchnuť na zrkadielko, a budú mu merať rektálnu teplotu, či nie je náhodou upír) … pričom sa nikde a nikomu, dokonca ani osobám, ktoré sa podpisujú na korešpondencii – nedovoláte. Asistentka vás presmeruje napriek vašej výslovnej žiadosti na zákaznícku linku, kde sa vám po každej voľbe ozve automat, alebo zjavne otrávená a poučená pracovníčka – my s nikým nekomunikujeme inak, ako písomne. Nečudo … nemusia čeliť nespokojným klientom, však. Divné je však niečo iné – nedávno tam prebehla kontrola, a pracovníci NBS nenašli žiadnu chybu, a to ani napriek rozsiahlym internetovým fóram s množstvom nespokojných klientov … náhoda ? Nie … určite nie.
Ale … skúsme druhý pilier … vklady sa zhodnocujú minimálne, tvrdia odborníci. Naozaj ? Prečo potom tak rýchlo rastie majetok správcov ? Čím platia svoje investície ? Odpoveď je jednoduchá – peniazmi klientov, ktoré zhodnocujú výhradne pre seba. Ešte väčšou absurdnosťou je, že pri odchode do dôchodku vám správca určí, koľko vám milostivo pridelí z vašich vlastných peňazí … pričom rentu stanoví tak, aby ste v žiadnom prípade nedostali ani to, čo ste vložili. Je teda nútený zarábať pre klienta ? Nie je …
Áno, chyba je nielen v zákonoch, ale aj nízkom povedomí klientov, ktorí zjavne nepochopili, že peniaze sú rovnaké, ako ryba a hosť – tretí deň bez pohybu smrdia. Dnes máme totiž množstvo možností, ako svoje úspory zhodnotiť, a to aj bez spoluúčasti podvodníkov, ktorých niekto omylom nazval – správcami. Problémom je, že v každodennom zhone za obživou si nevieme nájsť desať minút na to, aby sme využívali informácie, ktoré máme k dispozícii, a trochu si rozšírili rozhľad. Dá sa totiž investovať málo, a napriek tomu získať pravidelný výnos … a časom určite vyšší, ako žobračenka od správcu – podvodníka. Aj keď chápem, že nie každý má odvahu a schopnosti na to, aby napríklad sledoval akciové trhy a investoval.
Ale, skúsme sa zamyslieť … 1,7% ročne poskytuje istá sporiteľňa vo forme úroku, ak pravidelne mesačne vkladáte prostriedky na svoj účet. Na druhej strane, ak si od nej chcete požičať, nájdete v zmluve úrok vo výške – 6,9% ročne. Čudný paradox – pre vás nedá ani toľko, čo pokryje ročnú infláciu a rast cien, no na druhej strane to už samozrejme započíta, pričom do zmluvy prepašuje ustanovenie, ktoré síce nikto nečíta, ale hovorí o možnej úprave, ak by došlo k prudkým výkyvom na trhu. Len na okraj maličkosť – začínala s majetkom v hodnote desiatich miliónov korún, dnes sa jej majetok počíta na stovky miliónov – eur, a desaťtisíce uštvaných – dlžníkov. Kde sme to skončili ?
___________________________________
Skúsme však aj z iného konca … napríklad športu. Možno ste zachytili a možno nie … plánuje sa zúženie najvyššej futbalovej súťaže z dvanástich na desať účastníkov. Samozrejme, opäť v záujme jej skvalitnenia … čudné však je, že tieto dlhoročné experimenty sa vždy realizujú vtedy, keď klub z hlavného mesta začínajú fackovať dedinčania, a teda mu klesajú príjmy a šance na účasť v medzinárodných súťažiach … kde nám napokon aj tak robí len hanbu. Na čo sa to vlastne hráme ?
Ako fanúšik chcem vidieť pekný futbal, góly, mať proste radosť z hry … ak však má ísť len o to, aby si niekto poistil svoju (cha-chá, skôr verejnú do svojho vrecka) investíciu, tak to zjednodušme a bude pokoj – dajme mu hneď na začiatku sezóny pohár pre majstra, nech si ďalej robí hanbu na medzinárodnom poli, a hrajme súťaž s tými, ktorým ide v prvom rade – o šport.
Nedávno sa pýtali majiteľa istého anglického klubu, prečo odmietol účasť vo vyššej súťaži, a ten lakonicky odpovedal, že finančne sa na vyššiu súťaž necíti, a radšej bude v nižšej súťaži prvý, ako vo vyššej medzi – poslednými. Neviem, či je jeho filozofia správna, ale plný štadión na každom domácom zápase jeho klubu jasne svedčí o tom, čo si myslia fanúšikovia. A o niečom svedčí aj štatistika – v poslednej sezóne tento klub nastrieľal v tridsiatich zápasoch šesťdesiatosem gólov, dostal síce tridsaťtri … ale diváci sú zjavne spokojní, ináč by asi nechodili, nie ?
____________________________________
Spadli sme do niečoho, čo pekne opísali, ale veľmi smrdí. Krajinu riadia sluhovia bze náležitých schopností, a dnes je v tejto krajine pánom každý, len nie – Slovák. A čo je ešte horšie – dnes sa už podvod a klamstvo berú ako bežné nástroje … nič nie je horšie, ako slová okoloidúceho – keby som tam bola ja, ani ja by som nebol iný … to sme naozaj pekne dopadli.
Smrad, ale teplo ? Smola … smradu pribúda, a teplo – nikdy nebolo.