Ja teda neviem, ale niekto veľmi zlomyseľný mi povedal, že Slovenská záručná a rozvojová banka (ďalej SZRB) je finančnou inštitúciou, založenou pre účel podpory malého a stredného podnikania. No, buď nevedel o akom subjekte hovorí, alebo sme taká bohatá krajiny, že spoločnosti s tisíckami zamestnancov a ročnými obratmi v stovkách miliónov eur sa u nás radia medzi malé, či stredné podniky
Niekedy veľmi dávno odkiaľsi zaznelo, že je prirodzeným javom, ak ceny stúpajú, ale platy nemôžu súbežne stúpať, lebo by sa roztočila inflačná špirála (alebo, ako sme to neskôr volali my – MikloŠpirála). Výsledkom bolo, že vzniklo množstvo pochybných vzťahov, založených na tom, že zamestnanec sa stal podnikateľom s oklieštenými právami – zamestnanca. Dnešným následkom spomínaného vývoja je aj prípad Váhostavu, pretože hoci niekto okrajom spomenul údajný počet zamestnacov na úrovni poldruhatisíca, som názoru, že sú to poväčšine – byrokratické myši.
A teraz k hlavnej téme – geniálnemu nápadu, že SZRB vykryje 40% pohľadávok malých podnikateľov a živnostníkov, ktoré sú evidované voči Váhostavu. Geniálnemu ? Figu borovú … skôr pokryteckému. Predovšetkým, politické elity si urobili z prípadu Váhostav humusácky kabaret, kde si medzi sebou vybavujú účty, a vlastne neriešia nič. Mimochodom, dosť sa divím, že podpredsedom KDH je P.Zajac, pretože kultúra jeho správania v rôznych diskusiách je na bode mrazu. Absolútna neúcta voči ostatným diskutérom, neustále skákanie do reči a neskrývaná agresivita … nuž, nedivím sa, že KDH je tam, kde naozaj je. Ale to je problém KDH, nie môj … ak ich baví šliapať po kvetoch na vlastnom hrobe, je to ich vec … napokon, proti gustu niet žiadny dišputát, sa hovorí.
Takže … hurá, budeme mať 40% ? Nie … ani nápad … skôr hanba
Typické polovičaté riešenie z dielne politickej strany. Nie, SMER nie je v tomto ohľade prvou lastovičkou. Skôr pokračuje v šľapajach svojich predchodcov – vec sa vyrieši tak, aby boli všetci spokojní (teda politická strana a jej priaznivci, samozrejme). Proste, má sa vlk nažrať i koza ostať celá. Lenže, práve toto riešenie by sme mali hromadne odmietnuť.
Predovšetkým – jedná sa o holý život Váhostavu, ktorý nie je ani malým, ani stredným podnikom. Iste, jedná sa aj o poldruhatisíca zamestnancov, ale tam by to chcelo urobiť personálny audit, a zistiť, aké percento tvoria ľudia spoza kancelárskeho stola, a koľko je medzi nimi výkonných ľudí, teda ľudí, pracujúcich vo “ výrobe „. Možno by sme sa nestačili diviť … Váhostav je súkromná spoločnosť, ktorá je na trhu dostatočne dlho, aby mala vytvorené zdroje na svoje prežitie. Navyše, fungovala dlhé roky prisatá na štátny cecok, a dnešok ukazuje, že to bolo veľmi nenažraté dieťa … a hlavne nevďačné.
Je problémom Váhostavu, že predložil a uspel s ponukou, ktorá nezodpovedala realite. Pod úspešnou ponukou je niekoho podpis, presnejšia zodpovednej osoby, ktorá dnešný stav spôsobila. Pod jej výberom je zase podpis nejakého úradníka (alebo poradcu), ktorý túto ponuku preštudoval a schválil ako prijateľnú a prípustnú do verejnej súťaže. Ďalšia zodpovedná osoba, nie ? Váhostav má aj pomerne slušný majetok (zlé jazyky hovoria čosi o 140 miliónoch eur), jeho vlastníci majú aj iné spoločnosti, ktoré majú tiež celkom slušný majetok. Čo z toho vyplýva ?
Niekto úmyselne nechce konať v najlepšom záujme poškodených strán a daňových poplatníkov, a teda urobiť to, čo sa bežne urobí v každej slušnej spoločnosti – vyvodia sa následky voči vinníkom, spoločnosť sa pošle do konkurzu a jej majetok sa rozpredá, pričom sa uspokoja nároky jej veriteľov, a pokiaľ to nestačí, siahne sa aj na ostatný majetok jej vlastníkov
Je neprijateľné, aby sme zlikvidovali toľko pracovných miest … hlásajú politickí kaukliari. Hm … 1500 miest je viac, ako vyše päť miliónov obyvateľov ? Pretože vyše päť miliónov obyvateľov tejto krajiny bude poškodených, ak sa prijme súčasné absurdné riešenie, a Váhostav bude zachraňovať SZRB (aj tak vyplatí len 40%), a navyše bude takáto spoločnosť i naďalej pokojne súťažiť o verejné peniaze. To je právny štát ? Nie, nie je.
Pozorne sledujme vývoj prípadu Váhostav, pretože ten nie je zďaleka len o politickej strane SMER-SD. Ten je o Slovensku … o tom, ako to v tejto krajine naozaj vyzerá … a kto tu naozaj vládne, koho naozaj chránia zákony a volení funkcionári … a naopak o tom, kto je vždy a všade – okradnutý