Keď išiel Tomáš na operáciu, sprevádzali sme ho len dvaja – okrem mňa aj jeho brat Lojzo. Bývalá žena Tomášovi odkázala, že je jedno, či prežije, alebo zdochne, keďže ona má aj tak iného … čím len potvrdila svoj status, keďže Tomáša podvádzala už pár mesiacov po svadbe
Tomáš prežil … síce s odretými ušami, ale prežil. Od jeho operácie uplynulo vyše desať rokov, má dvoch synov, novú rodinu a celkom sa mu darí. Erika, teda jeho bývalá žena, je na tom trošku inak. Horšie .. varí, pečie, žehlí, upratuje … ale posteľ s jej partnerom, s ktorým predtým kedysi dávno podvádzala Tomáša, zdieľa aj milenka – oveľa mladšia, a samozrejme aj krajšia. Erika by aj odišla, ale nemá kam … a tak musí trpieť … či skôr znášať facku osudu, ktorá možno priletela ako odplata za jej niekdajšie správanie voči Tomášovi … ktovie
KDH je pobúrené snahami vládnej strany o odvolanie J.Figeľa, a tvrdí, že to nie je fér … lebo tomuto politikovi predsa vystavil účet volič, ktorý zabránil, aby J.Figeľ pokračoval vo funkcii ministra
Celkom zaujímavý pohľad na svet, nie ? Skúste si predstaviť, že vlastnému šéfovi spôsobíte škodu. Bude jediným trestom pre vás výpoveď ? Určite nie. Bude od vás vymáhať aj náhradu škody, a pochybujem, že na vás bude brať nejaký ohľad. Ale podľa KDH stačí aj vyhadzov z funkcie, spôsobený neúspechom vo voľbách … no, zvláštna morálka, naozaj …
Vezmete si na svedomie, keď Váhostav pôjde do konkurzu a tisícpäťsto ľudí príde o prácu, pričom ich rodiny sa dostanú do sociálnej núdze ?
Áno, vezmem a bez problému. Prečo ? Lebo by som si nedokázal zobrať na svedomie, že tisíce podnikateľov skrachovali, pretože si z rôznych (objektívnych) dôvodov nemohli plniť záväzky, nikoho nezaujímali ani osudy ich rodín (hoci podnikali poctivo), ani to, ako skončia …a navyše, nedokážem si vzať na svedomie fakt, že jednému podnikateľovi (nie tisícpäťsto zamestnancom) sa bude skladať na pokračovanie v podnikateľskej činnosti celý národ – teda milióny ľudí … tým skôr, že pán podnikateľ je miliardár, a ak by bol naozaj rovný chlap, predal by niečo zo svojho majetku a vyplatil ľudí, ktorí pre neho pracovali. Žiaľ, asi som naivný …
Pravidlá majú platiť pre všetkých rovnako. Ak to tak nie je, nie sú pravidlá potrebné. Ako to vyzerá vo svete bez pravidiel, môžeme vidieť na príklade Bruselu.
Najprv sa vymyslia pravidlá … potom ich skoro všetci obídu. Neskôr pravidlá nanútime najchudobnejším … a bohatí, ktorí tieto pravidlá obišli, dôsledne kontrolujú, aby boli najchudobnejšími dodržané. Keď neskôr začnú bohatí na svoju politiku doplácať, prinútia chudobných, aby boli solidárni a na následky ich podvodov sa poskladali. Keďže to nestačí, bohatí si vymyslia krízu a začnú tlačiť – nekryté peniaze. Stále to nestačí … a tak vyvolávajú konflikty, aby mohli predávať zbrane, a zarábať. Čo si vymyslia, ak ani to nebude stačiť ? Radšej nechcem vedieť …
Niekedy je naozaj fajn, že život je pes
Mocní a bohatí sa nepoučia, ale chudobní … tí by mohli. Šanca je síce mizivá, ale je. Možno chudobní, poctiví (ale v podstate silní, aj keď si to neuvedomujú) pochopia, čo pripravujú svojim deťom. Pochopia, že im zanechajú peklo, ak nezačnú konať. Pochopia, že proti bezpráviu treba bojovať, pochopia, že prostitútky na luxusných taligách sú stále len pracovníčkami vo verejnom dome a pochopia, že stačilo … už ani krok.
A potom možno … bude lepšie …