Vražda B. Nemcova vyvolala pobúrenie v celom “ demokratickom “ svete, a z každého kúta sa ozývali horlivé výzvy na jej urýchlené, objektívne vyšetrovanie, keďže sa jednalo o významného opozičného ľídra, ktorého priaznivci by dokonca zaplnili známy štadión v Lužnikách
Trinásť … dvadsaťsedem … šesť …. za “ pokrokovej a demokratickej “ ukrajinskej vlády pod vedením Petra Porošenka došlo k pokusom o zavraždenie trinástich opozičných politikov. Dvadsaťsedem pokusov o atentát prinieslo desivú bilanciu šiestich mŕtvych. “ Demokratický “ svet mlčí, a tvári sa, že sa vlastne nič nestalo. Aj napriek tomu, že preživšie obete sa musia skrývať s celými rodinami, pretože útočníci si nevyberali ciele. Ukrajinského prezidenta pokojne vítajú politické špičky po celej Európe a nikto sa nepýta, prečo na Ukrajine vraždia opozičných politikov … prečo tam neexistuje sloboda prejavu … prečo sa musia jeho oponenti skrývať.
Dva metre na rovnaké zločiny, to je obraz skutočnej morálky predstaviteľov Bruselu a Bieleho domu … ľudí, ktorí sú komplicmi ukrajinských zločincov, pretože ich svojím pokryteckým mlčaním chránia pred spravodlivým trestom
Slušným ľuďom musí behať mráz po chrbte, keď vidia, ako sa história opakuje. Nie dávna … pretože podobným spôsobom sa chovali v nacistickom Nemecku, či v 50.rokoch v krajinách bývalého východného bloku, keď si po vzore Stalina vybavovali účty s opozíciou. Začiatkom 90. rokov sa zdalo, že táto nočná mora je definitívne preč. Zdalo …
Rôzne konšpiračné teórie, ktoré tvrdili, že fašizmus nikdy vlastne nezomrel, a za podpory priemyselných kruhov sa v novom kabáte vracia k moci, nám boli dlhé roky na smiech. Dnes sa však ukazuje, že sa zrejme smejeme na vlastnom pohrebe, pretože situácia je oveľa horšia. Celá stredná a východná Európa je rozkradnutá a v rukách predajných oligarchov, ktorí za pomoci svojich politických bábok predávajú národy najvyššej ponuke.
Mediálne klamstvá sa doslova valia na verejnosť. Napríklad o ukrajinskom návrate k priamemu odberu plynu od Ruska. Realita je oveľa horšia – Ukrajina sa nevracia k priamemu odberu ruského plynu preto, že je to lacnejšie (ako sa oficiálne prezentuje), ale preto, že naprieč krajinami európskej únie sa tiahne nespokojnosť s bezplatnými dodávkami plynu pre Ukrajinu formou reverzu … pretože Ukrajina (podobne ako predtým vo vzťahu k Rusku) platí málo, alebo neplatí vôbec. A situácia sa nemení k lepšiemu ani po príchode tímu “ odborných “ poradcov P. Porošenka, pretože väčšina z nich dokázala vo svojej minulej kariére len jediné – rozpredať a zničiť vlastné krajiny.
_____________________________
Niečo o skutočnom stave demokracie vypovedá aj postoj slovenského premiéra R. Fica počas stretnutia s predstaviteľmi samosprávnych krajov, kde podľa očakávania chýbal zástupca bansko-bystrického kraja. Nie, to vôbec nie je o rozdieloch v hodnotách … ak by tomu tak bolo, nemuseli by sme sa denne pozerať na dedičstvo predchodcu súčasného šéfa kraja – betónovú ohavnosť na zvolenskom námestí s názvom – Európa. Ohavnosť, ktorá úplne zničila historické centrum mesta, a ktorá aj podľa tvrdení niekdajších poslancov vznikla za podivných okolností.
Víťazstvo M.Kotlebu a jeho úspech vo voľbách je totiž priamym následkom slepoty politických elít, počnúc pravicou a končiac straníckym koncentrátom vo forme SMER-SD. Už pred voľbami sa vedelo, že Ľ.Kaníka odmietne väčšina voličov pri spomienke na výsledok reformy sociálneho systému, z ktorého sa stal – asociálny systém. Rovnako sa vedelo, že vtedajšieho šéfa V.Maňku nepodporí dostatok voličov, a v prípade druhého kola prehrá s hocikým, kto bude stáť na druhej strane. Namiesto triezveho zhodnotenia situácie a postavenia kandidátov s reálnou nádejou na úspech sa však politické elity pokúsili o zabetónovanie pôvodného stavu. Výsledok ? M.Kotleba … áno, režisérmi úspechu M.Kotlebu boli jeho oponenti a kritici.
Akoby to nestačilo, dnes sa tvária – my nič, my muzikanti … a svojím správaním cielene urážajú voličov, ktorí ich živia. Tu zďaleka nejde len o urážku tých, ktorí natruc politickým plesnivcom dali hlas Kotlebovi. Je to aj varovanie pre ostatných, že dnešné elity chápu riadenie štátu naozaj svojsky – buď bude po našom, alebo nebude – vôbec.
Demokracia ? Nie, páni … diktatúra … taká je pravda