Segregácia . .. alebo pokrytectvo elitárov

30. apríla 2015, cudzinec, Nezaradené

Uznávam, je nefér, aby nejaké dieťa skončilo v osobitnej (špeciálnej) škole len pre svoj pôvod. Lenže, aj ostatné deti a ich rodičia majú svoje práva, a často sa na to zabúda. Najmä vtedy, keď sa niekto snaží vytĺcť z nejakej problematiky politický kapitál. Vtedy sa k odborným otázkam vyjadrujú neraz ľudia, ktorí nielen svojím intelektom, ale často aj svojím spôsobom života nemajú žiadne právo, aby čokoľvek komentovali a hrali sa na svedomie národa.

Pobúrenie pre tzv. segregáciu rómskych detí totiž vyjadrujú ľudia, ktorých deti navštevujú elitné školy, a ktorí by nikdy nepripustili ani to, aby ich dieťa chodilo do bežnej školy, s rovesníkmi pochádzajúcimi z bežných vrstiev obyvateľstva (tzv. plebsom).  Ľudia, ktorí sa pre istotu (alebo obavy z následkov svojich činov) schovávajú za vysokými betónovými múrmi a rampami strážených rezidenčných štvrtí, aby sa ani náhodou k nim nepriblížili tí, o ktorých životoch rozhodujú. Ľudia, z ktorých väčšina videla živé rómske dieťa len na ulici spoza skiel limuzíny … alebo počas predvolebnej kampane, keď jej zo zúfalstva už bol akýkoľvek volič dobrý. Najlepšie taký, ktorý vôbec nevie posúdiť následky toho, že sú pri moci. Taká je realita.

Rómovia … no, radšej budem hovoriť tak, ako za detstva bolo zvykom … teda Cigáni chodili so mnou na základnú školu, a nikto s tým nemal problém. Boli z rodín, ktoré bežne bývali v panelákoch, a aj keď v niektorých predmetoch nestíhali, patrili do kolektívu. V siedmom ročníku prišiel medzi nás nový spolužiak, Julo. Niekomu napadol skvelý nápad, a jeho rodinu presťahovali z polorozpadnutého domu (vtedy sa o osade oficiálne nehovorilo) do klasického panelákového bytu. A trápna fraška mohla začať. Julo bol totiž o dva roky starší, keďže sa akosi pozabudol v niektorých ročníkoch. V našej triede sa uviedol verejnou prezentáciou svojho pohlavného orgánu, na čo bol patrične hrdý. O pár dní neskôr sa snažil presvedčiť spolužiačku, že hoci má dvanásť rokov, je dostatočne pripravená na pohlavný život (alebo ako on povedal – dobrú trt.ačku) Začali miznúť desiaty, v triede nepomáhalo ani vetrať, vzduch sa dal krájať … potom sa odkiaľsi objavili u niektorých spolužiakov aj vši. Stačilo pár týždňov, a z fungujúcej triedy sa stala absolútne nefunkčná …

Zlatým klincom spomienok mamy na moje školské časy bol útržok rodičovskehó stretnutia a vrieskajúca Cigánka, ktorá hulákala, že pre pár vší a zjedených desiat nebude nikto z jej syna robiť – degeša

Našťastie, u Julka sa odhalili isté nezrovnalosti v papieroch, a skončil o ročník – dva nižšie (už si to nepamätám), a trieda sa čoskoro vrátila do normálu – vrátane ostatných cigánskych spolužiakov.

____________________________________

Problém s nepripravenosťou cigánskych detí na školu by mal byť odborným problémom. Nie je však … je politickým problémom, a keďže odbornú tému riešia pravidelne kariéristi (nebojím sa povedať – diplomovaní hlupáci), problém narastá a nerieši sa. Pretože učiteľka na základnej škole nemá čas na to, aby jedno – dve deti učila dennej hygiene, jedeniu príborom, alebo strážila veci ostatných detí. Základné návyky má dať dieťaťu rodina. Ak sa to nestane, prichádzajú v škole problémy, na ktoré obvykle doplatí celý kolektív.

Otázka dňa-mesiaca-roka-doby znie jednoducho – sú práva jedinca nadradené právam kolektívu-väčšiny ? Je presadzovanie záujmov menšín na úkor väčšiny prijateľné ? Podľa mňa je to tolerovaná forma diskriminácie ľudí, ktorí sa dokázali prispôsobiť spoločnosti, v prospech ľudí, ktorí sa jej prispôsobiť nechcú, a chcú len trvale ťažiť zo svojho statusu – menšiny … či diskriminovanej menšiny, ako sa oficiálne tvrdí. Tvrdí, ale pravdou je, že ľudia, ktorí to tvrdia – o tomto probléme nevedia nič, a len ho zneužívajú.

Nemám problém s tým, aby moje deti chodili do školy a sedeli v lavici s kýmkoľvek – ale rozhodne som proti tomu, aby boli moje deti brzdené vo vývoji tým, že s nimi navštevuje rovnakú školu dieťa, ktoré nemá predpoklady na to, aby ju zvládlo. Nehovoriac o tom, že ostatné deti často ohrozuje aj nedostatkom prirodzených návykov, a problémami, ktoré s tým súvisia – od neprijateľného správania po rôzne (možné) zdravotné problémy. Nikto nemá právo robiť z môjho dieťaťa nástroj na naplnenie vlastných ambícií.

_____________________________________

Ak niekto hovorí o neprijateľnej segregácii, opýtajte sa ho, kde býva. Opýtajte sa ho, prečo sa nepresťahuje do susedstva k ľuďom, o ktorých hovorí. Opýtajte sa ho, prečo býva za vysokým múrom, prečo je jeho dom strážený kamerami, alebo postavený v rezidenčnej štvrti. Opýtajte sa ho, prečo sám žije životným štýlom, ktorý verejne odsudzuje. Opýtajte sa ho, prečo nejde spoločnosti príkladom a nepresťahuje sa niekde k osade.

Dávajte otázky a žiadajte odpovede. Donúťte ho, aby priznal, že je obyčajný a špinavý pokrytec, ktorý stavia morálku nadovšetko len vtedy, pokiaľ sa pravidlá netýkajú jeho vlastného života. Ukážte mu, že nie ste sprosté stádo a nakopnite ho tam, kde stráca chrbát svoje meno … a pošlite ho aj s jeho pokryteckými názormi tam, kde naozaj patrí – na smetisko dejín.

Ak by politikom naozaj záležalo na ľuďoch v osadách (pretože tam nežijú len Cigáni), osady by už neexistovali, a špeciálne školy by zívali prázdnotou