Pseudodemokrati, alebo to povedzme otvorene – kolaboranti so zločineckým režimom v Bielom dome už mesiace pred oslavami 70.výročia oslobodenia v Moskve pobúrene vybľakovali, že sa jedná o absurdnú demonštráciu sily zo strany Ruska, ktorej sa rozhodne nemienia zúčastniť … len na okraj, nepochybujem, že Rusko má svojich prasiec dosť, takže určite nechýbali.
Škoda, že tento demokratický odpad nevybľakoval niečo podobné aj počas rôznych cvičení vojsk NATO na cudzích územiach, či v blízkosti ruského územia. Asi to nepokladal za demonštráciu sily, ale naopak – za prejav túžby po mieri, nie ? Zrejme sa riadia niekdajším vtipom, ako Rus beží oproti Nemcovi s bielou vlajkou a kričí – mier, mier, mier … a Nemec mierumilovne odpovedá – ak prestaneš kľučkovať, namierim …
Veru, najviac ide o mier práve tým pobúreným, čo vyprovokovali nepokoje na Ukrajine, tým, čo podpichovali Gruzínsko proti Rusku (a dnes tvrdia, že Rusko napadlo Gruzínsko), tým, čo dodnes pokojne tolerujú preukázanú zločineckú agresiu USA pod vedením G.Busha proti Iraku i Afganistanu, a dokonca sa dodnes na nej, hoci už nepriamo – podieľajú. Mierotvorcovia ? Nie, banditi v bielych košeliach … rovnakí, ako dodnes ospevovaní dobyvatelia Divokého západu, ktorí hlava-nehlava vraždili indiánske obyvateľstvo.
Nehovoriac o tom, že opäť začína konflikt na Balkáne, opäť je v nepokojoch zapletené územie, susediace s Kosovom. Náhoda ? Je náhodou aj fakt, že starý kontinent sa zmieta v nepokojoch, aké nezažil od konca II.svetovej vojny ? Je to náhoda, že celým kontinentom otriasa hospodárska kríza, ktorá ani napriek sľubom politikov a (údajných) ekonomických expertov nekončí, naopak – zhoršuje sa ?
Prestaňme si nahovárať, že európskym problémom č.1 je Rusko. Nie, nie je. Európskym problémom č.1 sú podvodníci, ktorí riadia štáty a v spolupráci s finančnými zločincami na čele bánk hromadia dlhy, zadlžujú a zbedačujú národy. Istý bankár sa začiatkom 90.rokov vyjadril, že osobné vlastníctvo, súvisiace s bývaním – teda bytov a rodinných domov – je priamym ohrozením záujmov finančných oligarchov a ich bábok v politických funkciách. Však ľudia nepotrebujú mať vlastné bývanie, môžu pokojne bývať a žiť v nájomných domoch či bytoch, nie ?
Nie, nie je ťažké pochopiť korene pobúrenia bankára. Ak niekto býva v cudzom byte či dome, je teda nájomníkom – je aj ľahšie manipulovateľný, či povedzme otvorene – vydierateľný. A peniažky – tečú …
Môžeme sa pohoršovať nad vojenskými prehliadkami a nazývať ich demonštráciou sily. Len by sme nemali prejavovať pokrytectvo tým, že na druhej strane nazývame vojenské manévre a provokácie v blízkosti Ruska bežným aktom, na podporu udržania mieru a pokoja vo svete. Pretože to nie je pravda … aj americké vojnové lode v blízkosti Soči počas olympiády boli obyčajnou provokáciou, ktorá sa však na veľké sklamanie Bieleho domu nedočkala želanej odozvy. Hoci, priznám, bolo by zaujímavé vidieť reakciu Washingtonu, ak by sa ruské lode objavili dvadsať-tridsať kilometrov od New Yorku. To by bolo kriku a táranín o nebezpečných provokáciách, že ?
70.výročie ukončenia II.svetovej vojny nám však dalo jasnú odpoveď – napriek mierovým výzvam a rôznym prehláseniam nestoja demokratické veľmoci o pokoj vo svete … ide im len o jediné – rozšírenie impéria za každú cenu
Aj preto dnes lezie vystrašený Obama do kubánskej zadnej časti … akosi pochopil, čo môže v zmysle hesla – ako sa do hory volá, tak sa ozve – nasledovať. Na večné časy sa zapíše do dejín ľudstva ako krvavý nositeľ Nobelovej ceny za mier, ktorý prispel k súčasnému nepokoju vo svete. Len sa nedá očakávať, že mu bude niekto vďačný.
Ktosi kritikom americkej politiky nadáva do rusofilov či pohrobkov komunizmu. Celkom by ma zaujímalo, kde bude stáť, ak následkom americkej politiky a jeho zaslepenosti sa strhne nový, celoeurópsky konflikt. Skúsenosť totiž hovorí, že títo ľudia utekali medzi prvými … a vracali sa medzi poslednými, až vo chvíli, keď mohli z upokojenia situácie niečo vyťažiť … a práve títo ľudia majú na svedomí obete nenávisti, ktorá sa strhla po skončení II.svetovej vojny a vrcholila v 50.rokoch
Komunisti, čim skôr stalinisti by sa nikdy nedostali k moci, ak by vládol zdravý rozum, a tzv.demokrati sa nehnali šialeným tempom za majetkom a postavením, bez ohľadu na záujmy celých národov … lenže, ako to už býva, sýty začne hladnému veriť až vo chvíli, keď hladný drží v ruke palicu a vypisuje ňou účet na chrbte – nenažratého …