Vieme veľmi dobre, že Brusel nás nepriamo prinútil schváliť euroval, a to aj napriek tomu, že hlasovanie v parlamente prinieslo najprv odmietnutie eurovalu. Rovnako vieme, že sa potvrdili predpoklady ekonómov o blížiacom sa krachu Grécka a ich pochybnosti o zmysluplnosti eurovalu. Vieme aj to, že tzv. pomoc Grécku bola v skutočnosti pomocou nemeckým a francúzskym bankám, ktoré špekulovali na svetových trhoch s nákupmi (nielen gréckych) štátnych dlhopisov, pričom na tieto účely zneužívali peniaze svojich klientov.
Dnes už nikto nepochybuje, že Grécko skrachuje – otázkou je len dátum, kedy sa tak stane. A tak prichádza rad nevyhnutných otázok – aká škoda bola Slovensku spôsobená, kto ju zaplatí a aké dôsledky budú vyvodené voči Bruselu, ktorý vlastne celú situáciu spôsobil.
Opäť zopakujeme známy fakt – len štyri krajiny eurozóny legitímne prijali euro, teda splnili podmienky na jeho prijatie – Slovinsko, Slovensko, Lotyšsko a Estónsko. V prípade ostatných krajín vždy existovala podmienka, ktorú nesplnili. V prípade krajín ako Grécko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko bol nesplnený rad podmienok, presnejšie v najlepšom prípade spĺňali jedinú podmienku – mali záujem o užívanie spoločnej meny. Nič viac, nič menej. Navyše, v prípade týchto krajín boli oprávnené (a neskôr aj potvrdené) podozrenia, že manipulovali s údajmi o svojom hospodárení, a neraz otvorene klamali.
Nie je hanbou mýliť sa, hanbou je v omyle zotrvávať. A ľahšie sa vracia z kratšej cesty.
Vôbec nie je podstatné, kto a kedy bude nasledovať osud Grécka. Rovnako nie je podstatné, ako dopadne grécke referendum, lebo aj v prípade schválenia požiadaviek Bruselu, medzinárodného menového fondu a svetovej banky sa na výsledku nič nezmení a Grécko skrachuje – len o čosi neskôr. Podstatné je hľadanie riešenia, ktoré minimalizuje škody, spôsobené Slovensku a zaistí do budúcnosti, aby už nikdy k podobnému vývoju nedošlo. Je totiž jasné, že na krach Grécka doplatí aj Slovensko, otázkou je len výška škody, ktorú utrpí.
Neodvoľme, aby nás opíjali a vydierali plesnivým rožkom solidarity. Tu vôbec nejde o solidaritu, ale náhrady škôd, ktoré napáchali ľudia vo vysokých politických funkciách, bankári a ostatné finančné kruhy – napríklad aj ratingové agentúry. Niekto nás vydieral a zneužil všetky mocenské nástroje, aby zamaskoval následky vlastnej protizákonnej činnosti.
Zadĺženie Slovenska neustále rastie, aj vďaka absurdnému členstvu v únii. Stali sme sa krajinou, ktorá skoro všetko dováža, dokonca aj pracovné miesta. A to aj napriek tomu, že neexistuje potravinová bezpečnosť krajiny. A to aj napriek tomu, že všetky verejné služby rok za rokom upadajú, ich kvalita sa znižuje, náklady na ich poskytovanie rastú … a obyvateľstvo platí čoraz viac, hoci dostáva – čoraz menej.
Blížia sa voľby a všetci by sme sa mali zamyslieť nielen nad tým, komu dáme svoj hlas. Ale aj nad tým, kam smerovať našu krajinu, pretože kolchoz s Bruselom je len obrovskou bublinou, ktorá prináša konflikty, straty, rôzne problémy a čoskoro spľasne. Nemecko a Francúzsko čoraz viac premýšľajú nad oprášením starého plánu dvojrýchlostného eura, kde by silnejšiu verziu používali Berlín, Paríž (možno Londýn, ak by sa raz pridal), prípadne severské krajiny … a ostatní by používali slabšie euro, prípadne už uvažujú aj nad tým, čo by priniesol návrat k pôvodným menám. Z projektu spoločnej meny vyťažili, čo sa dalo – najmä však pokryli veľkú časť strát, ktoré kedysi utrpeli, keď v politickom záujme financovali krajiny s premrštenými výdavkami štátu.
Opäť sa naplno potvrdilo, že najšťastnejším dňom tzv. vyspelej Európy bol rozpad východného bloku, lebo zásluhou skorumpovaných politikov v postsocialistických krajinách oddialila vlastný bankrot
Ak chceme zachrániť Slovensko a vyhnúť sa gréckemu osudu, mali by sme postaviť na čelo štátu odborníkov, ktorí nezaujato zhodnotia prínosy spoločnej meny a členstva v únii pre našu krajinu, a rovnako zhodnotia aj negatíva. A na základe výsledku navrhnú kroky, ktoré budú naozaj na prospech celého národa. Pretože nikde tak dokonale neplatí, ako práve v otázke Bruselu – všetky spolky ťahajú čertove volky.
Slováci potrebujú dobre platenú prácu doma, nie vandrovať po svete, ďaleko od svojich rodín a detí. Kto pokladá vandrovku za symbol pokroku Slovenska, možno by sa mal vážne zamyslieť nad svojím duševným zdravím. A rovnako aj ten, kto pokladá otvorené hranice za dostatočnú protihodnotu k rozvrátenej a vypredanej ekonomike tejto krajiny.
Pretože na škody napáchané Bruselom v prípade Grécka sa budú skladať ľudia, ktorí poctivo pracujú, plnia svoje povinnosti a nemajú nič spoločné s podvodmi bankárov a politikov.
Skúste si predstaviť, že vám zlodej ukradne auto alebo vykradne byt – súhlasili by ste s rozhodnutím súdu, ktorý by zlodeja oslobodil a vám povedal, že sa vlastne nič nestalo, vy si môžete zarobiť a stratený majetok opäť kúpiť ? Pretože toto je odkazom Bruselu v prípade Grécka.