Radujme sa Veseľme sa Hovno máme Podeľme sa … ( význam skratky RVHP, vysvetlený neznámym autorom)
Tak, vážení páni a dámy, za vyššie uvedený vtip sa v dobe normalizácie dala “ vyhrať “ nielen výpoveď, ale niekedy aj oveľa väčšie problémy. Isté je, že hoci sme sa často delili o pekne smradľavý obsah, nikdy nebolo od nás požadované, aby sme pri jeho nákupe prispeli na túto “ dobrotu “ aj iným.
RVHP zmutovalo do akejsi tragikomickej verzie s názvom EÚ. Nemci napriek krátkemu času nepochopili, že ich sen o tretej ríši je absurdnosťou (a to aj vtedy, ak je jej sídlo mimo Nemecka), Francúzi zase nepochopili, že hoci od čias Napoleona ubehlo nejaké storočie, všetci si príliš dobre pamätajú, kam viedla posledná dominancia Paríža v európskej politike. Napriek tomu to skúsili … zatlieskajme im snahe, a konečne ich definitívne a jasne pošlime tam, kde naozaj patria – na smetisko dejín, a na cestu im pribaľme aj ich absurdné vízie.
Chudáci Belgičania. Keď na sklonku 17.storočia im francúzske vojská zničili Brusel, postavili po ich odchode mesto opäť, len namiesto dreva použili kameň. Neskôr, 29.mája 1985 sa v Bruseli odohrala tragédia, ktorá vo futbale nemala obdobu – pri útoku šialených fanatikov z radov “ fanúšikov “ anglického FC Liverpool zahynulo 39 ľudí. Nevedno, čo budú robiť dnes, keď im “ spojenci “ urobili z Bruselu synonymum absurdnosti … a zneuctili aj to krásne, čo v tomto meste môže návštevník nájsť. Belgické hlavné mesto je zrejme – prekliate.
Navyše, začína sa stávať pravidlom, že ak má byť niečo schválené, vždy sa nájde krajina, kde je potrebný pád vlády, aby sa dosiahol požadovaný cieľ. Na Slovensku sa kedysi jednalo o euroval, v Grécku sa dnes jedná o záchranu mamutej rodinky na papierových nohách – teda spoločnej meny, a samozrejme aj únie. Určite si viete predstaviť, aká by to bola tragédia, ak by si Gréci dovolili hlasovať proti ďalšiemu udržiavaniu klinicky mŕtveho sna Berlína a Paríža pri živote.
Ono to môže vyzerať zábavne, ak vám slepý lekár hovorí, že napriek pacientovi, ktorému zlyhali všetky orgány a musí byť na prístrojoch, aby sa dal označiť za žijúceho človeka – vidí budúcnosť optimisticky, a jeho terapia je jediná, ktorá môže byť úspešná
Pri takomto “ ľudomilovi “ môže byť pacient vlastne rád, ak jeho telo ukáže prístrojom vystrčený prostredník a odmietne ďalšie mučenie “ vymoženosťami “ doby modernej.
Z budovy v Bruseli či sídiel jej autorov zaznievajú neochvejné hlasy, že musíme situáciu zvládnuť za každú cenu … nuž, dovoľme im to, ale s podmienkou, že toho mutanta, ktorého splodili, si budú živiť – z vlastného vrecka