Skúste si niekedy vyhľadať informácie o tom, kde skončila údajná pomoc Grécku z eurovalu. Je to zaujímavé čítanie, hoci ho obvykle nenájdete v slovenčine či češtine, ale skôr v angličtine, francúzštine, nemčine alebo ruštine. Dozviete sa, ako sa pomoc delila, kto boli skutoční príjemcovia, a ako Grécko investovalo do toho, čo vlastne nepotrebovalo … pretože to páni v Bruseli nariadili.
Ak nechcete živiť bezdomovca, nebudete mu dávať vyprážané ryby na tanieri so šalátom, ale naučíte ho ryby – chytať. V prípade Grécka sa však nerozdávali ani vyprážané ryby, ani nikto neučil ryby chytať. Proste peniaze zdanlivo preplávali gréckymi bankami, a skončili v cudzích vreckách. To, čo ešte zostalo, bolo viazané na nákup tovaru a služieb, ktoré Gréci vôbec nepotrebovali … napr. výcvik vojakov, či nákup vojenského materiálu. Dodávateľmi boli samozrejme “ poskytovatelia “ pomoci z eurovalu. Ručiteľmi sa Grécku stali krajiny, ktoré nič nedodali a nič nezískali. Komu bola teda tzv. pomoc naozaj určená, a pre koho sa v skutočnosti euroval zriaďoval ?
Írsku a Portugalsku podľa tvrdenia Bruselu pomoc z eurovalu pomohla naštartovať ekonomiky. Nuž, zadĺženosť Írska dosiahla v roku 2011 hranicu 106,4%, o rok neskôr bola na úrovni 117,6%. V prípade Portugalska to bolo v roku 2011 na úrovni 108,3%, o rok neskôr 123,6%. V prvom štvrťroku 2014 dosiahla zadĺženosť Írska hodnotu 123,7%, v prípade Portugalska hranicu 132,9%. Od Portugalska boli na tom horšie len Taliansko a Grécko.
Neviem, je rast zadĺženosti prejavom úspechu ? Len pre zaujímavosť, v podnikateľskom sektore sa dostávajú podnikateľské subjekty do vážnych problémov, ak ich zadĺženosť prekročí hranicu 30% (z priemerných ročných príjmov). Z vyššie uvedených čísel jasne vyplýva, že euroval a pôžičky z jeho zdrojov nepomohli žiadnemu oficiálnemu príjemcovi. Skôr naopak – vrhli ich ešte do väčšej priepasti. Opäť prichádza otázka – pre koho je vlastne určený euroval ? A čo je jeho skutočnou úlohou ?
Zamyslite sa a pochopíte. Hlavná úloha eurovalu spočíva v ochrane bánk pred následkami dlhoročného nákupu bezcenných a nekrytých dlhopisov, presnejšie financovania politických cieľov európskych mocenských centier. Euroval nemá chrániť štáty eurozóny, ale vlastníkov a akcionárov finančných inštitúcií. Vedľajšou úlohou eurovalu je preniesť zodpovednosť za dlhy na krajiny, ktoré sú politicky ľahšie vydierateľné, než Grécko, Portugalsko, Španielsko či Taliansko, alebo Írsko. Nedá sa totiž pochybovať o tom, že vzhľadom na zadĺženosť budú potrebovať v blízkej budúcnosti pomoc aj Taliansko, Španielsko … a možno aj niekto iný. Lenže … euroval nemá pomáhať krajinám, takže prípadná “ pomoc “ bude v skutočnosti znamenať priblíženie k štátnemu bankrotu a niekto musí vzniknuté škody zaplatiť. A kto platí dlhy, keď dlžník zlyhá ? Ručiteľ …
Navyše, účel využitia tzv. pomoci Grécku vyvoláva dojem, že skutočným cieľom poskytnutia finančných prostriedkov nebola záchrana Grécka, ale naopak stabilizácia ekonomiky a udržanie zamestnanosti v iných krajinách. Pretože, ak by Grécko nebolo nakúpilo nepredajný tovar, ostal by ležať v skladoch, prišlo by prepúšťanie a významne by mohli poklesnúť príjmy do štátnych rozpočtov. Však každý vie, že najlepším obchodom sú – zbrane a vojenský materiál.
Komu naozaj tečie do topánok ? A aká bude cena, ktorú zaplatíme ? Pretože grécka blcha si kýchla a bruselský slon padol. A hoci sa dvíha na nohy, nedá sa poprieť jeho narušená rovnováha a potácavé kroky. Čo bude, až si kýchne mamut z Talianska alebo Španielska ?