Zomrel si vo chvíli, keď bolo jasné, že si postavil svoje záujmy nad tých, čo v teba verili. A hoci si bol drahý … nikto za tebou nebude plakať, na rozdiel od iných, naozaj drahých …
Zomrel si vo chvíli, keď si povýšil záujmy úzkej skupiny ľudí nad národné záujmy. Zomrel si vo chvíli, keď si prehlásil, že všetci sa musia riadiť pravidlami, ak netreba obísť pravidlá – v tvojom záujme. Zomrel si vtedy, keď si sa stal slúžkou zločincov v Bielom dome. Zomrel si vtedy, keď si zavrel oči pred pravdou … a zomrel si ešte nespočetne ráz.
Podporoval si postavenie komunizmu mimo zákon, ale jeho metódy si neraz využil … ba dokonca sa dá povedať, že si si ich rýchlo osvojil. Idea komunistov – “ strana vie najlepšie, čo ľuďom treba “ – sa tvojou zásluhou zmenila na ideu – “ Brusel vie najlepšie, čo ľuďom treba “ … jednu diktatúru si pomáhal zhodiť (a vlastne bola len jedna ?) a dnes sa ju pokúšaš nahradiť – vlastnou.
Fúúúj … hovoril v nedeľu opitý chlap pred krčmou … je tu smrad, akoby niečo zdochlo. Hej … po gréckom referende zdochla nádej, že prvý raz v histórii bude Brusel dodržiavať pravidlá, hoci sa dotknú najviac Nemcov a Francúzov
Ešte neboli ani známe oficiálne výsledky a už bolo jasné, že hoci Brusel povedal ďalším absurdným pôžičkám pre Grécko rázne nie, vývoj pôjde inou cestou. Zachoval si sa ako prostitútka vo výslužbe, ktorá mesiace kričí – nie, ja už nechcem – ale pri pohľade na veľký mešec peňazí pôjde – s každým.
Skapalo všetko, čím si sa oháňal – morálka, pravidlá, lepšia budúcnosť … a ostal len drahý zosnulý, za ktorým nebude naozaj nikto plakať. Ešte chvíľu bude páchnuť, kým niekto pochopí, že ho treba – zakopať.