… krajinu a národ. Vlastne ho väznili v tejto krajine, nútili študovať, pracovať, rozmnožovať sa, bránili mu robiť dlhy pre budúce generácie, či devastovať si vlastné zdravie … alkoholom a drogami, rozdávali hanebné tresty zlodejom a podvodníkom, ktorí sa náhodou vyskytli a nechceli nič iného, len sa mať lepšie, ako ostatní … poviem vám, tí komunisti boli naozaj vyberaní lotri
To demokrati, tí nám naozaj priniesli šťastie a pokrok. Dovolili nám cestovať, kam sa nám zachce, stačí na to mať peniaze. Dovolili nám niesť zodpovednosť za dlhy, narobené zlodejmi a podvodníkmi a dokonca nám to dávkovali opatrne, aby nám tá dobrota neuškodila. Najprv nám dovolili niesť zodpovednosť za dlhy našich vagabundov, a až neskôr – keď sme si (nechtiac) zvykli, dali nám dupľu a dovolili, aby sme mohli niesť zodpovednosť aj za dlhy cudzích – zahraničných podvodníkov.
Demokrati nás prestali urážať rozdávaním rôznych benefitov … však ten, kto nemusí zaplatiť, si svoje potom neváži, nie ? Dovolili nám platiť za všetko, čo potrebujeme, aby sme získali úctu k tomu, na čo náhodou nemáme. Dovolili nám, aby sme platili za vzdelanie, zdravie, dovolili nám, aby sme platili dokonca aj za prácu, ktorú nám niekto dá … dovolili nám vidieť vysnený cieľ, luxusné vily zlodejov a podvodníkov (pokým sa neskryli za betónové múry s kamerami), denne nám pridelili dávku radosti v podobe pohľadu na život smotánky a celebrít, aby sme nemuseli myslieť na to, že za týchto ľudí môžeme platiť dlhy, môžeme sa hrdiť tým, že sme prispeli na ich život … ale nemusíme sa obávať, že budeme mať ich starosti … teda a trápiť s tým, ako minieme peniaze iných …
Však niet väčšej radosti, než pohľad do šťastných očí pána, ktorý sa ráno budí a má zarobené, hoci nikdy v živote nerobil … to vtedy pospolitý ľud od hrdosti pri pohľade na svojho pána zabudne aj na to, že nemá prácu, jeho rodiny živoria a nad hlavou mu visí desivý mrak (možného) blížiaceho sa vojnového konfliktu
Niet väčšej radosti, než pracovať pre pôžitok pána a vyvoleného … za tento pocit sa vyplatí … no hoci aj umrieť na zlomený prst, alebo kráčať ráno o piatej tri kilometre na autobus, pretože musíme šetriť na pánove potreby a tak autobus do dediny nezachádza … však prečo nevstať o hodinu skôr a neurobiť niečo pre svoje zdravie, nie ?
Susedov syn zmaturoval a prišiel domov … i hovorí, tato, práca nebude. Nie sú miesta … šibe ti, oboril sa na neho otec … ako si môžeš vážiť prácu, keď by si ju dostal len tak ? To musíš nejaký čas pokorne prosiť a prosíkať … a nakoniec za prácu ešte aj rád zaplatíš … vieš, aký budeš hrdý na to, že ju máš ?
Nie, komunisti naozaj neurobili nič dobrého … ani len ten stres a adrenalín z ohrozenia existencie rodiny nám nedopriali.
No skvele …a teraz, kto sa vidí v horeuvedenom obsahu, šupky na psychiatriu a liečiť … je to s ním naozaj veľmi, ale veľmi vážne … a doporučil by som aj zamyslenie nad kastráciou … napokon, ak je niekto vykastrovaný duševne, nemalo by mu vadiť, že bude aj – pohlavne, nie ?