Nie je žiadnym tajomstvom, že francúzsky prezident neoplýva príliš veľmým bohatstvom ducha … ale verejne žiadať, aby bola vytvorená spoločná vláda únia v čase, keď sa táto organizácia otriasa v základoch – to môže naozaj len veľký hlupák. Hoci, a to treba priznať, francúzsky prezident povedal len to, čo sme všetci už dávno vedeli – nejde o vybudovanie klubu spolupracujúcich krajín, ale naopak o vybudovanie impéria, v ktorom by väčšina krajín stratila nielen nezávislosť, ale aj všetky možnosti o svojom osude rozhodovať …
Dnes sa ukazuje niekdajšia prezieravosť Rakúska, keď prijalo zákon o bývalom cisárskom rode, a definitívne zabránilo snahám o obnovu impéria. Asi však nebolo dosť prezieravé, keďže dnes sa chystá vybudovanie iného, oveľa väčšieho impéria, čomu však treba v každom prípade zabrániť. Hlavne preto, že nadvláda v podaní Berlína, Paríža, Londýna či Washingtonu nevedie k ničomu inému, len k záplave konfliktov a občianskych nepokojov, obvykle končiacich – vojnami. Nemôže nikto poprieť, že kam vošla noha americkej alebo európskej diplomacie, vždy to skončilo zle.
Stačí spomenúť nepokojný Blízky východ, pretrvávajúci konflikt v Afganistane, európsky drogový štát v Kosove (ktorý už nemá ďaleko od Mexika), či najnovší konflikt na Ukrajine
Nech sa každý stará sám o seba … solidarita a spolupráca sú peknými ideami, ale môžu fungovať len za obojstranne výhodných podmienok. Zbytočne sa rozčuľuje nemecká kancelárka nad problémom imigrantov, mala premýšľať vtedy, keď začala bezhranične a mlčky podporovať politiku Bieleho domu. Dnes nesie len následky svojho rozhodnutia, môže to oznámiť národu a čakať, ako bude reagovať.
Na príklade francúzskeho prezidenta sa potvrdzuje, aká nebezpečná môže byť podpora užitočného hlupáka. Síce dokáže byť poslušný, ale málokedy dokáže držať jazyk za zubami. Napokon, nemôže to nikoho udivovať, pretože vysokopostavení hlupáci mali od počiatku dejín ľudstva neodolateľnú potrebu predvádzať svoju – hlúposť. Asi verili, že ak majú v rukách moc, nikto si nevšimne aj to, že v hlavách majú – vzduchoprázdno.
Život je krutý, pretože tí, čo majú hovoriť (a mali by čo povedať) – obvykle mlčia … a najviac hovoria tí, čo by mali radšej mlčať. Ako napríklad “ odborník a vzdelanec “ M.Schulz, alebo práve francúzsky prezident.
Projekt európskej únie je mŕtvy rovnako, ako všetko, čo začalo klamstvom a obchádzaním pravidiel. Nikdy nebol o spolupráci, nikdy nebol o rovnoprávnosti a vôbec nikdy nebude o slobode. Dokazujú to aj občasné výroky rôznych politikov, ktorí neustále naznačujú, že z únie či eurozóny – sa nedá vystúpiť. Pretože dobrovoľne sa nedá odísť len z jedinej inštitúcie.
Jediná inštitúcia, ktorá prepúšťa na niekoho príkaz – je väznica. A výroky nemeckých a francúzskych politikov jasne poukazujú na to, že únia a eurozóna sú väznicami národov, slúžiacimi ich potrebám.
Mimochodom – ako by asi dopadlo referendum o únii, ak by mali voliči k dispozícii všetky informácie ? Ako by hlasovali, ak by vedeli, že praktiky Bruselu budú rovnaké, ba dokonca horšie, ako niekdajšie praktiky Kremľa ? Výsledok nie je ťažké odhadnúť – hlasovali by proti členstvu v únii, a zvysoka by kašlali na “ výhody “ v podobe otvorených hraníc, či spoločnej meny.
Výrok francúzskeho prezidenta naplno potvrdzuje, že ten modrý kus látky vedľa národnej vlajky nemá byť národnému symbolu rovnocenný, ale v skutočnosti ho má časom – nahradiť. A to nesmieme v žiadnom prípade dovoliť.
A proti ľuďom, ktorí by niečo podobné chceli podporiť, teda vzdať sa nezávislosti v prospech akéhosi nemecko-francúzskeho mačkopsa, treba postupovať s maximálnou tvrdosťou. Zrada národa sa nesmie – odpustiť. Ak tak veľmi túžia po nadvláde Berlína, Paríža či Washingtonu, majú tam možnosť – odísť. Ale nikto im nedal mandát, aby v mene vlastného prospechu kupčili s národom.
Opäť sa totiž potvrdzuje, že Brusel nikomu a nikdy nič nedáva, ale len veľa berie … napokon, však Brusel ani nič nemá, takže ťažko môže niečo dávať.