Nie, nikdy som neveril a nikdy nebudem veriť mimovládnym organizáciam. Mimovládne sú len v krajine, kde pôsobia … ale obvykle sú financované vládami, ktoré chcú v inej krajine presadiť svoje záujmy, zvrhnúť nepohodlné vlády alebo kontrolovať vývoj. Mimovládne organizácie sú jednoducho modernou formou trójskeho koňa
Neverím na nezávislosť a objektívnosť týchto organizácií. Ak by to bolo inak, dnes by sa svetom valila vlna pobúrenia za rasistické praktiky amerických policajtov, porušovanie ľudských práv na Guantanáme, alebo inde vo svete – napríklad na Blízkom východe Izraelom, či v Saudskej Arábii – diktátorským a skutočne tvrdým, niekedy až neľudsky krutým režimom. No – nedočkáme sa, vlastne nemôžeme. Na spojencov Bieleho domu platia iné pravidlá, ako na ostatných … respektíve, aj keď sa veľa hovorí o slobode vyjadrovania, neplatí to práve v Spojených štátoch, kde môžete všade a všetko … ak vám to niekto dovolí.
Z hľadiska slobody prejavu, prístupu k informáciam a podmienok pre vykonávanie novinárskeho remesla nie je žiadny rozdiel medzi Ruskom, európskou úniou či Spojenými štátmi. Ba dalo by sa povedať, že vo vyspelých demokraciách sú novinári oveľa viac pod tlakom, než v Rusku. V Rusku sú hranice jasne definované (a práve preto ich mnohí kritizujú), naopak vo vyspelých krajinách sa hranice posúvajú podľa toho, čo a komu sa hodí
Takže neraz sa stane, že nezávislý novinár má v Rusku oveľa viac možností, ako napríklad v Nemecku, či Francúzsku. Mimovládne organizácie však slúžia ako zásterka, ktorá má zabrániť, aby ľudia videli skutočnú pravdu.
26881 vs 1 … dve veľmi rozdielne čísla. To prvé vyjadruje počet článkov o Rusku (v otázke ľudských práv), to druhé ? Jediný článoček o problémoch Kurdov na území medzi Irakom a Tureckom. Obe čísla vyjadrujú stav za prvých šesť mesiacov tohoto roka, žiaľ nikde som nenašiel, koľko periodík a iných zdrojov bolo monitorovaných. Dokonca ani netuším, či monitoring bol celosvetový, alebo len európsky.
Všetci navonok pripúšťajú, že Kurdi sú utláčaní, dochádza k všemožnému obmedzovaniu ich práv. Všetci pripúšťajú, že veľkým problémom je postoj Ankary ku Kurdom. Všetci súhlasia, že bez pomoci Kurdov by zrejme iracký režim S.Husajna prežil oveľa dlhšie a možno by nikdy nepadol. Všetci pripúšťajú, že turecká vláda používa dosť brutálne praktiky na potláčanie Kurdov … ale nikto a nič viac nerobí, ba dokonca sa ani nesnaží robiť. A podľa možnosti sa táto téma intenzívne zametá pod koberec, alebo sa pozornosť zámerne odvádza iným smerom – napríklad k Rusku.
Rusko sa kritizuje, lebo je to moderné a niekomu sa to zjavne hodí. Súčasný ukrajinský režim hneď po svojom nástupe oklieštil práva menšín, ale kritizované bolo Rusko, ktoré napríklad na Kryme okamžite vrátilo Tatárom to, čo im Kyjev vzal … V Estónsku je ruská menšina postavená mimo zákon, bez akýchkoľvek práv (len si skúste predstaviť ten cirkus, keď by Slovensko podobne pristupovalo k maďarskej menšine), ale médiá oficiálne tvrdia, že Tallin sa cíti ohrozený ruskou politikou … a tak krajina, ktorá vedome a otvorene porušuje medzinárodné zmluvy, pravidlá únie, je – tolerovaná
A mimovládne organizácie, ktoré tak často volajú po demokratizácii ruského režimu, v prípade týchto viditeľných známok diskriminácie – mlčia. Prečo ? Pretože sú platené za plnenie konkrétnych úloh, a nie napĺňanie humánnych cieľov, ktoré si oficiálne uvádzajú v popise činnosti. Sú teda potrebné ? Nie, nie sú.
Ešte väčšou bezočivosťou je, ak predstavitelia týchto pochybných organizácií vykrikujú, na čo všetko by sme v mene ľudskosti mali prispievať a chcú určovať, čo je a čo nie je dostatočné.
Natrú niekomu plesnivý okruh chleba a okamžite volajú televízne kamery, aby sa pochválili. Poznám množstvo ľudí, ktorí pomáhajú denne a nikde sa s tým nepotrebujú vytŕčať. Pomáhajú, lebo to cítia ako potrebu, ako prirodzený prejav ľudskosti. Na druhej strane stoja ľudia a pochybné organizácie, ktoré si z ľudského utrpenia urobili kšeft na dosiahnutie svojich cieľov.
Ak niekto chce pomáhať ľuďom, nikto mu v tom nebráni. Nech to robí, podľa svojich schopností a možností. Ale ak niekto chce pomáhať ľuďom za cudzie peniaze, treba sa vzoprieť a odmietnuť. Ak to nechce chápať, a skúša vydierať, zaslúži si aj pár nerátaných buchnátov, a nielen po chrbte. Za cudzie sa totiž pomáha veľmi ľahko a pohodlne. Nehovoriac o tom, že neraz som videl v tzv. mimovládnych organizáciach ľudí, ktorí si poctivou prácou nezarobia ani na slanú vodu. A tak len parazitujú na spoločnosti.
Nehovoriac o tom, že neraz skončia peniaze na dobročinné ciele úplne v iných vreckách a na iné účely. Pred rokmi bol škandál vo Francúzsku, kde sa vtedy zistilo, že z rôznych dobročinných akcií končilo 86% vybratých prostriedkov na účtoch mimovládnych organizácií za účelom krytia nákladov, a len zbytok išiel na verejne prezentované ciele. A nebol to ojedinelý prípad …
Navyše, pôsobenie týchto organizácií na Slovensku v 90. rokoch jasne ukázalo, že namiesto skutočných cieľov sa zaoberali politikou, skúšali manipulovať s verejnou mienkou a dosiahnuť zmenu politických pomerov. Nie, vôbec ich nezaujímalo, ako sa veci naozaj majú – stačilo dosiahnuť cieľ, teda vymeniť vzpurného politika za servilného, a ochotného podpísať kedykoľvek a hocičo.
Aj preto stojí za zamyslenie, či by sme nemali povedať dosť a prestať tolerovať tieto špekulatívne a podvratné spolky. Narobia viac škody, než osohu a skoro nikdy neslúžia tomu účelu, za ktorým boli založené … ale skôr tým účelom, o ktorých nehovoria. Nehovoriac o tom, že neraz slúžia len ako nástroj na získanie rôznych daňových úľav …
Skúsme sa zamyslieť nad zmenou zákonov. Jasným deklarovaním, čo tieto organizácie naozaj môžu robiť, obmedzením ich zasahovania do činnosti štátu, a stanovením pravidiel – z toho, čo vyberú na plnenie svojich cieľov, musí ísť 95% na deklarovaný účel, a len zostatok na ich činnosť. Zakážme im akúkoľvek politickú činnosť. A uvidíme … koľko ich ostane a prežije.
Nájdime cestu, ako zaviesť jediný meter pre všetkých … ak je niečo neprijateľné na Slovensku, musí to byť neprijateľné všade, teda aj v Estónsku. A pokiaľ to nejde, opustime spolky s dvojakým metrom … aby sme sa raz neocitli na mieste Kurdov v Turecku a Iraku, alebo Rusov v Estónsku – teda na mieste občanov bez práv.